Na hodnotení Stratégií som sa zúčastnil ako porotca po prvýkrát. December priniesol obrovský počet prihlásených prác, čo otriaslo mojou naivitou, lebo koniec roka som bral skôr ako obdobie, kedy dobiehajú vianočné kampane. Úplne som zabudol na to, že život kreatívca v agentúre smeruje ku koncu roka len k jedinému cieľu – čo najoriginálnejším spôsobom zapriať svojím klientom Šťastné a veselé. A práve péefky tvorili veľkú časť hodnotených prác.
Aj keď december asi dramaticky neprepísal dejiny slovenskej reklamy, úroveň prác bola dobrá. Kampane, ktoré sa nakoniec umiestnili na prvých priečkach sú štandardom, ktorý by mala každá dobrá agentúra brať ako samozrejmosť. Vyčnievali Kanadské žartíky od Orangeu, kde treba pochváliť hravosť, výbornú exekúciu a pekné copy, Zázračný telefón pre Martinus a Platiť sa oplatí pre ČSOB.
Práve spomínaný Zázračný telefón je pre mňa príkladom toho, ako sa dá péefka urobiť interaktívne a hravo, no zároveň veľmi produktovo.
Veľmi ma potešilo, že hodnotenie prebehlo v príjemnej atmosfére a nenastali žiadne búrlivé výmeny názorov s navretou žilou na čele. Jediný problém, ktorý sme pomenovali, bola stále sa opakujúca absencia dobrých prezentácií, či explikácií ku kampaniam, ktoré sa vytrhnuté z kontextu nedajú posúdiť. Je to veľká škoda – častokrát môže ísť o dobrú prácu, no keď neviete, čo presne máte na práci hodnotiť alebo prečo je prihlásená v danej kategórii, tu už ani vyšpičkovaná fantázia nás kreatívcov nepomôže. Týkalo sa to najmä kategórie PR.
December je mŕtvy, nech žije január a s ním nové kolo hodnotenia v duchu: „Čo stihneš launchnuť začiatkom roka, v aprílovej prihláške na Klinec akoby si našiel“.