Minulý týždeň sa veľká skupina veľkých agentúr zhodla, že prestane vykorisťovať mladé talenty. Rozhodli sa skončiť s neplatenými stážami. A aby to nebolo len také rozhodnutie do vetra ako, keď sa KRAS, či AKA rozhodnú nezúčasťňovať tendrov bez skicovného a potom všetky členské agentúry sa naďalej tých tendrov bez skicovného už desať rokov zúčastňujú, vydali k tomu inzerát. Nie veľmi kreatívny, ale o to tu fakt nejde.
Tomuto kroku a rozhodnutiu treba určite zatlieskať. Je síce pravda, že zamestnať niekoho bez skúseností je často skôr mínusovou položkou v prvých týždňoch alebo mesiacoch, pretože novému človeku sa treba venovať, jeho prácu prerábať a vlastne na tom sme tak trochu aj stratoví. Ale realita v UK je trochu iná tej našej. Kreatívci nevychádzajú zo škôl, kde ich učia teoreticy a vlastne nič nevedia. Sú absolventmi portfolio schools a hlavne sú zamestnávaní na základe celkom prepracovaného a sľubného šuflíkového portfólia. Navyše, často nestačí absolvovať jednu trojmesačnú stáž bez platu, ale hneď niekoľko v rade. A nie je to nutne znakom nízkeho talentu. A mimochodom, bavíme sa o životných nákladoch v Londýne, ktoré stážista nejako musí vykryť, nie v Petržalke.
V tom porovnaní s našou realitou budem ešte pokračovať. Pretože u nás nie je veľmi zvykom robiť zadarmo. Lebo agentúry sa topia v peniazoch a čerstvý absolvent musí z niečoho žiť. Obe časti tejto vety sú do istej miery pravdivé, ale zároveň je pravdivé aj tvrdenie vyššie o tom, že často taký stážista stojí viac času, námahy, pozornosti (a tým pádom), peňazí, než prináša. Extra ak nemá ani to šuflíkové portfólio, pretože sa hlási do agentúry na základe obľúbenej vety v emailoch so životopismi "Kamaráti mi vravia, že mám nápady/som vtipný/som kreatívna/...".
Keď som začínal na kreatíve v reklame, mal som za sebou pol roka práce ako account. A začínal som zadarmo. Niekoľko mesiacov. Tešil som sa ako malý, že môžem byť copywriter. Však, keď klient niečo z mojich vecí vezme, dostanem zaplatené - to bol môj deal v Soria&Grey. Mne prišiel totálne férový. Aj keď pár mesiacov mojej každodennej veľkej snahy neprinieslo nič, čo by klient schválil. Holt, skúsenejší kolegovia mali nápady lepšie, realizovateľnejšie, premyslenejšie. A ja som nemal veľmi šancu.
Napriek tomu mi po pár mesiacoch ponúkli fixný mesačný plat. Čo som fakt nečakal. A ani som nemal pocit, že by som si ho zaslúžil. Ale to som im nepovedal. Len som sa ďalej tešil ako malé decko.
Keď som neskôr bol v situácii, kedy som o prijatí a neprijatí stážistov mohol rozhodovať, razil som vždy tú istú líniu. Hoci viem, že nie je fér a nie každý má rodičov v Bratislave, u ktorých zadarmo počas školy a stážovania býva a ešte aj dostáva vreckové.
A myslím, že by slovenské a české agentúry mali tento prístup tvrdo presadzovať aj naďalej. Oveľa tvrdšie, než doteraz. A oveľa zomknutejšie ako tie skicovné pri tendroch. Lebo od situácie v UK sme na stovky míľ vzdialení. A trochu vykorisťovania ešte nikoho nezabilo... teda... asi... možno aj hej... ale však viete, čo tým chcem povedať.