RTVS začala vysielať Čo ja viem. Je to veľmi dôležitá novinka, a to z jedného dôvodu: ukazuje, ako bude vyzerať televízna zábava budúcnosti.
Starý dožívajúci televízny model funguje asi takto: stanica kúpi formát, niekto v ňom vystúpi, diváci celí bez seba z toho, že môžu len tak von oknom vyhodiť 89 centov, pošlú esemesku. Niekto vypadne, iný zase postúpi, programeri si na druhý deň ráno pozrú čísla sledovanosti a je to.
Ale to už neplatí v X krajinách a o pár rokov nebude ani na Slovensku. Na čo sa treba pripraviť? Mladí čoraz menej sledujú televíziu. Tí, čo ju sledujú, majú v ruke mobil alebo tablet a sú online. Diváci zvysoka kašľú na to, kedy televízia zaradí do programu ich seriál - jednoducho si ho nahrajú a pozrú inokedy. A vôbec sa im nechce posielať spoplatnené SMS-ky: chcú podporiť svojich favoritov, ale zadarmo.
Preto sa televízie menia: v Amerike neustále tlačia na obrazovky Twitter - počas vysielania seriálov napríklad upozorňujú, že práve teraz si môžete tweetovať so svojimi hercami, ktorí sú pripravení vám odpovedať. Stanice viac ako sledovanosť "naživo" zaujíma to, koľko ľudí si ich programy pozrie celkovo: veď napríklad seriál Agenti S.H.I.E.L.D. do siedmich dní od televíznej premiéry naberie ďalších 62 % divákov. Do American Idol sa dá hlasovať prostredníctvom Google a do britského The Voice zase zadarmo cez web. A čoraz viac vznikajú formáty, ktoré priamo zapájajú divákov: aj teraz na veľtrhu MIPTV predstavili jeden taký - v Elevator Pitch rozhoduje o osude nádejných podnikateľov nielen záujem investorov, ale aj divákov v reálnom čase.
K nám to prichádza iba postupne. Niečo naznačila Markíza so Super TV, ale Čo ja viem na Jednotke naplno ukázalo, ako sa mení televízny zážitok. Nie, nebolo to vďaka Adele Banášovej ani Marcelovi Merčiakovi (ktorý, mimochodom, úlohu kvízmajstra zvládol skvelo). Postarala sa o to aplikácia, vďaka ktorej môžu diváci zároveň so súťažiacimi v štúdiu cez svoje mobily a tablety hrať hru, odpovedať na otázky v rovnakom časovom limite a na konci vedieť, ako uspeli v porovnaní so zvyškom Slovenska. Interaktívne a zároveň naplno využívajúce "second screen experience".
Aha, čo odznelo na veľtrhu MIPTV - matka formátov SuperStar či Got Talent neodporúča v našom regióne Twitter:
FremantleMedia “don’t focus heavily on Twitter in Eastern Europe because nobody uses Twitter in Eastern Europe, for most part” #MIPFormats
— MIP Markets (@mip) April 6, 2014
Presne tak, tlačiť do slovenských televízií Twitter je dnes zbytočné. Takisto aj keby v Čo ja viem nebola žiadna aplikácia, mala by pravdepodobne rovnakú sledovanosť. Ale RTVS si to aspoň odskúšala. A divákom ukázala, ako bude vyzerať sledovanie televízie v budúcnosti. Aj k nám príde to, že niektoré skupiny divákov čisto televíznym obsahom k obrazovkám nepritiahnete. Bez aplikácií, twitterov či hlasovania zadarmo to už nepôjde.