Zamysleli ste sa už niekedy nad takou banalitou, z akého dôvodu a potreby vkladáte veci do nákupného košíka? A nad tým, že takú múku by si Američan po nákupe isto nepriniesol domov?
Táto myšlienka ku mne príde vždy keď cestujem alebo cestuje nejaký cudzinec k nám.. Doma rada nasledujem svoj najsamlepší rituál – moja káva v mojej šálke za mojím stolom. A pohodička pri raňajkách. Ale zaoceánsky zvyk je presne opačný. Vyjsť čo najrýchlejšie z domu, cestou v aute absolvovať estetickú úpravu zovňajšku a nasmerovať si to do Starbuck´s. Amík si rád sŕka nie práve najkvalitnejšiu kávu z plastového kelímka celé dopoludnie. Pripraviť si radšej domáce raňajky neprichádza do úvahy.
Netvrdím, že u nás rituál s rannou kávou z plastu nefunguje. Nerozšíril sa však natoľko, aby napríklad spomenutý Starbuck´s vstúpil na náš trh. Jednoducho Slovák si príležitosť na kúpu tohto produktu nenájde. Z rovnakého dôvodu sa nestali masovkou hotové miešané drinky vo fľašiach a v regáloch nenájdeme ani typický americký mušt (cider). Viete si predstaviť, že by ste ich kúpili na domácu grilovačku? Ja teda nie.
Aj my máme zopár podivností, na ktorých môže iným krajinám rozum postáť. Napríklad také Pikao. Koho iného by napadlo kúpiť si tubu (pre)sladeného mlieka do kávy a „cuckať“ si ju len tak pre potešenie? Asi iba nás. Vývoz Pikaa na iný trh by naozaj nemal úspech. Bohvie ako by to bolo s Horalkami. Úplne najjednoduchší keksík aký poznám a predsa ten najlepší. Verím, že keď má značka za sebou príležitosť spojenú s emóciou, nebola by ani taká Horalka pre zahraničných obyčajná. Zažila som raz v Tatrách skupinku Američanov, ktorým slovenský kamarát vytvoril tú najlepšiu príležitosť na spotrebu Horalky. Ako náhle zdolali vrchol, vydýchli si a obzreli si výhľad, začal Amík skandovať: Horalka, Horalka! Zážitok na nezaplatenie. Pre nich aj pre mňa.
Autor: Martina Viac článkov od Starmedie