Máloktorý segment sa za ostatné roky vyvíjal takým búrlivým tempom ako elektronické médiá. Ležia totiž v priesečníku famózneho technologického rozvoja, ktorý ponúka ešte nedávno nevídané možnosti distribúcie mediálneho obsahu na strane jednej a konzumnej spoločnosti s transformujúcimi sa hodnotami na strane druhej.
Spomínate? Nie je to zase tak dávno, čo sme tu mali jednu silnú komerčnú televíziu, ktorá navyše ešte akoby alternovala politicky znásilnenú verejnoprávnu sestru. Flexibilná a toporným mediálnym myslením nezaťažená Markíza vtedy veľmi rýchlo ovládla uvoľnený priestor- v spravodajstve, diskusných reláciách, v celkovej štruktúre programu a získala si dominantné postavenie. Duálny systém bol na svojom vrchole. A dnes? Iný svet- máme tu po dva okruhy dvoch približne rovnako silných komerčných televízií s jasne vyprofilovanou ale nie totožnou stratégiou, pričom obe tieto televízie zrejme v krátkom čase otvoria svoje tretie kanály. K tomu bezpočet voľne dostupných staníc v jazyku zrozumiteľnom pre väčšinu populácie. O internete, ktorý sa na úkor televízie stal dominantným médiom mladšej generácie ani nehovoriac. Zmenilo sa takmer všetko. Pomalými krokmi smerujú k naplneniu svojej historickej úlohy mainsteramové kanály „určené pre všetkých“ na úkor divácky čitateľnejších monotematických okruhov. Internet systémovo útočí na vrodenú chybu televízie ako médiatypu. Televízia svojim divákom totiž neprimerane organizuje život, keď im hovorí- „ak chceš sledovať (povedzme) moju hlavnú spravodajskú reláciu či iný program, tak si (napríklad) o 19:00 (či inokedy) sadni k televízoru a pozeraj.“ Geometrickým radom však pribúda ľudí, ktorí televíznym manažérom odkazujú- „ja si tie tvoje správy či iný program budem pozerať vtedy, keď to vyhovuje mne a nie vtedy, kedy to vyhovuje tebe“ a pustí si ich kdekoľvek na internete v podobe aká im vyhovuje, keďže internet vďaka svojim možnostiam ponúka nepomerne kvalitnejšiu službu a komfortnejší spôsob konzumácie obsahu. Komerční vysielatelia to samozrejme vedia a správajú sa podľa toho. Výsledkom je nová kvalita ponúkaných obsahových služieb „šitých na mieru“, v dôsledku čoho celosvetovo stále rastie čas, ktorí ľudia strávia pre televíznymi prijímačmi. Inými slovami- aj keď sledovanosť jednotlivých okruhov skôr klesá ako stúpa, tak pod vplyvom robustnejšej a kvalitnejšej ponuky ľudia sedia pred televíznymi prijímačmi (alebo monitormi) čoraz viac a vplyv televízie rastie, rovnako ako aj jej podiel v mediamixe.
Jedna z mála vecí, ktorá sa za tie roky nezmenila, je náhľad na úlohy a zmysel verejnoprávneho média. Má ponúkať alternatívu. Alternatívu voči čomu? Voči komerčnej Markíze? OK, to si ešte pomerne ľahko vieme predstaviť. Zatiaľ. Iná situácia bude, keď bude mať o niekoľko rokov Markíza 4-5 okruhov. Ale momentálne sú úplne bežne dostupné aj komerčné okruhy ako Discovery Channel, Spektrum či Animal Planet. Má podporovať domácu tvorbu (akou sumou?), slovenské filmy, šport, kultúru a neviem čo ešte, v záujme „podpory ... (doplňte čokoľvek čo vás napadne) ustupovať tlaku silných lobistov (a politikov) a pritom si zachovať trhový zmysel a prípadne aj vyrovnaný rozpočet? Ak by sme si predstavili verejnoprávne printové noviny, čo by malo byť ich obsahom pri dnešnej ponuke v segmente printových médií?
Táto dilema nemá len lokálny rozmer. Verejnoprávni vysielatelia majú tendenciu robustnieť- ponúkajú viac a viac špecializovaných okruhov, alternujú nové formy distribúcie obsahu a neodťahujú sa ani od programových ťahov typických skôr pre komerčnú ponuku. Viete napríklad, kto v Británií vysiela licencovaný formát The Voice, u nás Markízou a Novou lokalizovaný ako Hlas Československa? No predsa verejnoprávna BBC :)
Nabudúce- téma sledovanosť vs kvalitný obsah alebo čo nám prezradila Trieda 9.A