Do víru predvianočných a vianočných reklám, ktoré tradične spustili operátori a obchodné reťazce, vstúpili voľby do vyšších územných celkov. O úspešnosti zásahu volebných kampaní hovoria jej výsledky a nízka volebná účasť, ktorá bola v prvom kole na celom Slovensku na úrovni iba 20,11%.
Komunálne voľby poskytovatelia reklamných plôch a vôbec celá reklamná brandža privítala. Pribudlo bonitných zadávateľov a ubudlo voľných reklamných plôch a plôch s nápisom „Na prenájom“. Kandidáti do samospráv sa snažili osloviť potenciálnych voličov rôznymi promo aktivitami. Zamerajme sa na špecifický región – Bratislavský kraj - a kampane troch najsilnejších kandidátov, ktorí zviedli o kreslo župana najtuhší boj.
Za terajšieho župana, ktorým je Pavol Frešo, hovorili činy. Zmeny, ktoré sa udiali počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, mali na voličov zjavne najväčší vplyv. Druhý faktor, ktorý zavážil a podpísal sa pod jeho postup do druhého kola volieb, bola za ním stojaca široká koalícia politických zoskupení. Jeho billboardová a printová kampaň síce bola viditeľná, ale pomerne strohá. Slogan „Poďme spolu voliť Freša za župana“ a tvár kandidáta, mala skôr pripomínajúci charakter. Pripomenúť to, čo vykonal a čo chce vykonať, mali aj direct mailové zásielky v podobe niekoľkostranových novín a osobných listov, inzercia v regionálnej tlači a blogové príspevky. Na čo však nezabudli poukázať jeho oponenti, bola skutočnosť, že za kampaň možno považovať aj aktivity, ktoré v čase predvolebnej kampane realizoval v rámci svojej funkcie. V prvom kole získal 48,37 % hlasov a v druhom 74,42 %. Ako povedal pre Nový Čas, kampaň ho stála približne 100 000 €. Na druhej strane, iným kandidátom priamo či nepriamo pomáhali podporou stranícki kolegovia už pôsobiaci vo vláde. Vládna strana SMER vyčlenila podľa SME na kampaň svojich kandidátov sumu 265 600 €.
S nasadením sa do volieb pustil tím okolo Moniky Flašíkovej Beňovej. Promotion k novej knihe Medzi nami bol akoby teasing volebnej kampane ešte v čase moratória. Kampaň v rovnakých farbách, ale už s volebnými sloganmi, pokračovala až do volieb s takpovediac „dojazdom“ v podobne dodatočných guerillových polepov jej billboardov s nariadeniami Európskej komisie. Počas stretnutí s kandidátkou sa voličská základňa menila zároveň aj na bázu čitateľov knihy, keďže ju rozdávala aj so svojim podpisom. S pomerne málo viditeľnou podporou vládnej strany, no zato približne dvojnásobným rozpočtom ako Frešo (SME uvádza do 200 000 €), aj to údajne z vlastného vrecka, si získala iba 24,11 % voličov. V druhom kole to bolo o percento viac: 25,75 %. Vzhľadom k jej doterajšej funkcii europoslankyne zmeškala kvôli pracovným povinnostiam v Bruseli kampaň pred druhým kolom volieb. To, samozrejme, využil štáb Pavla Freša druhou vlnou kampane, ktorá bola opäť skôr pripomínajúca a vyzývala k účasti vo voľbách.
S istou dávkou sebairónie a newspeakom do volieb vstúpil kandidát novej strany Nová väčšina - Dohoda Daniel Krajcer. V jeho komunikácii nechýbali slovné hračky, rýmovačky („...volí Dana za župana), vtip a humor (Krajcer má na politiku nos) a zvýraznenie slova kraj v priezvisku KRAJcer. Tím stojaci za ním sa pustil aj do antikampane. Vznikla napríklad doména (www.nenasytnyzupan.sk), či stránky v sociálnej sieti Facebook. Prehru vo voľbách komentoval neskôr na blogu zakladateľ novej strany Daniel Lipšič tým, že ju pri volebnej účasti v Bratislavskom kraji 21,65 % ani nechápe ako prehru, skôr volá po systémovej zmene a zlúčení viacerých volieb. Pri výdavkoch na kampaň vo výške asi 184 000 € (podľa SME) a zisku iba 13,56 % platných hlasov pre Krajcera, sa núka možnosť hovoriť aj o nesplnených ambíciách.
Všetkým kandidátom prišli vhod jesenné jarmoky a vinobrania, na ktorých nechýbali ani ich stánky, usmievavé hostesky, víno, destiláty, lokálne pochutiny a, samozrejme, give away - darčekové a upomienkové predmety či letáčiky a vlajočky. Stretnutia s občanmi a voličmi nevynechal ani jeden z kandidátov. Našli sa dokonca aj podnikavci, ktorí kampaň využili na propagáciu úplne iného druhu služieb, napriek tomu, že v hlavnej úlohe guerilla marketingu firmy Victoria Milan nebol kandidát župných, ale prezidentských volieb. Kaufland tiež celkom vtipne zareagoval billboardami a celostranovou inzerciou vo vlastnom letáku. Model so širokým úsmevom oblečený v bielom župane a pod ním slogan „Keď župan, tak z Kauflandu“.
„Voľby ukázali, že voliči na masívnu reklamnú kampaň týkajúcu sa politiky, reagujú veľmi obozretne. V tomto prípade ich skôr presvedčila predchádzajúca skúsenosť a preferencie,“ hovorí Simona Silošová z mediálnej agentúry OMD.
Ako však správne poukazuje blog Vrtieť psom, veľa voličov sa orientuje podľa prieskumov preferencií, ktoré však môžu byť nepresné. Napokon, v chladnom a upršanom počasí v prvom kole prišli voliť hlavne lojálni voliči alebo tí, ktorých hnevali dlhodobo neriešené problémy. Frustrácia sa naplno prejavila v druhom kole. Väčšina voličov volila bez ohľadu na pozitívne či očierňujúce kampane, a ako ukázali aj výsledky v iných krajoch, najmä Banskobystrickom, rozhodovali lojálni voliči a mlčiaca väčšina, teda tí, ktorí voliť nešli. Na nízku volebnú účasť upozorňovala vtipným spôsobom aj kampaň „Nemaj voľby na saláme“, ktorú zastrešuje projekt Nemaj na saláme bežiaci pod krídlami Inštitútu hospodárskej politiky.