Reklamný biznis je na hovno. A je dosť na hovno aj bez toho, aby sme si ho navzájom ešte znepríjemňovali.
Robíme od rana do noci. A potom aj v noci. A cez víkend. Lebo tender alebo nová kampaň alebo čokoľvek. Úspechy sú vždy len dieľčie, zatiaľčo faily sú kompletné.
A keď sa niekto vyfailuje, tak sa mu všetci nadšene vysmievame.
A mňa to už nebaví.
Áno, je to ironické, že to vravím práve ja.
Povedať, že zvyknem kritiku práce iných vyjadrovať bez zábran verejne by bol eufemizmus.
Nikdy som sa za to nehanbil a nikdy sa za to hanbiť nebudem. Nemyslím si, že je správne sa navzájom potľapkávať po ramenách a kritizovať len v súkromí vlastného office. ‚
Práve naopak. Radšej byť za hejtera ako za falošnú sviňu. Alebo človeka bez názoru, ktorý na všetko vraví „milé“.
Ale.
Tento biznis je na hovno.
Robíme veľa a po 3 mesiacoch si na našu prácu nikto ani nespomenie.
Serú vás klienti (ak ste v agentúre), agentúry (ak ste u klienta) alebo všetci (ak ste dodávateľ). Plus neschopní nadriadeni, neschopní podriadeni, neschopní kolegovia v tom druhom tíme.
Je to frustrujúce. Jak sviňa.
No možno by to bolo trošíčku menej frustrujúce, keby sme si toľko nefičali na rýpaní a dojebávaní sa (pardon, ale inak sa to nazvať nedá).
Možno by nám všetkým bolo trochu lepšie, keby sme skôr na fejsbúky postovali reklamy, ktoré sú super. A chválilii ich. Ako postovali tie, ktoré sa konkurencii nevydarili.
A už vôbec by sme nemuseli riešiť práce 1. dunajskostredskej lejautérskej – to sú tie otrasné billboardy z okresných ciest, na ktorých sú zle vyfotošopované slečny s veľkými kozami. Lebo tam naša kritika nemá vôbec zmysel. Oni sa nepoučia. A ani nie sú našou konkurenciou. Tak načo?
Skúsme viac chváliť. Ja viem, že je ťažké nájsť niečo, čo si pochvalu zaslúži. A ešte ťažšie je si niekedy zahryznúť do klávesnice a nevypostovať nejaký ten hate.
Ale každý z nás sa raz za čas vyfailuje. Vieme o tom aj sami, keď sa to stane. Nepotrebujeme iných ľudí, aby nám to vysvetlili. (OK, sú medzi nami aj takí, čo si to neuvedomujú a sú hrdí na svoje desné veci. Tým ale nič nepomôže.)
A rovnako naše mudre nazory nepotrebujú tí, ktorým sa tak radi vysmievame.
Možno sa cítite lepšie po tom, čo ste kriticky rozobrali nejakú zlú reklamu konkurencie. Ukázali ste, že tomu rozumiete. A good for you. Ale oni vám to vrátia. Skôr, či neskôr.
Tak sa na to vyserme konečne.
Však to nie je také ťažké. Čo keby sme reklamy brali ako vtipy? Kedy ste naposledy prišli za kamošom a povedali „Taký zlý vtip som práve počul, musím ti ho povedať“? Alebo „Včera mi chlapík v bare (chcem povedat „v hipsterskom bistre“) rozprával vtip, ale keby ho povedal inak, tak by bol zábavný, lebo on povedal X miesto Y“?
Na Facebook postujeme len vtipy, ktoré vás pobavia. Lebo sú dobré. Tak skúsme to isté robiť s reklamami.
Tento biznis nikto nechváli. Skúste sa o reklame pobaviť s bežným taxikárom. Všetci to vedia najlepšie. Nebuďme na ich úrovni aj my.
Začnime tento biznis chváliť. Aj, keď je na hovno.