Raňajky s reklamou v online prostredí boli ďalším zo série eventov, ktoré organizuje Klub reklamných agentúr Slovenska v spolupráci s Radou pre reklamu s cieľom ukázať, čo v reklame ešte „áno“ a čo už rozhodne „nie“, aby bola inšpiratívna, funkčná a zároveň zodpovedná. Začiatkom marca si traja odborníci posvietili na online reklamu.
V prostredí internetu nie je vždy práve jednoduché odlíšiť, čo reklama je a čo nie. „Objavujú sa stále nové a nové formáty, niektoré sú zavedené ako banner, iné ako posty, pri ktorých neviete, či ich robí PR oddelenie alebo nejaký fanúšik. V podstate to, či je človek platený za to, aby robil reklamu nejakému produktu, odlišuje reklamu od čohokoľvek iného,“ vraví Marcel Lukačka, člen Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu.
Viac ako 30% sťažností dostáva Arbitrážna komisia RPR práve na reklamu na webe. Užívatelia sa najčastejšie sťažujú na jej pravdivosť, hodnotu produktu či slušnosť a spoločenskú zodpovednosť.
V prípade pravdivosti narážajú na to, že online reklama podáva informácie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, zamlčuje podstatné informácie, alebo využíva nie práve čestné taktiky. Ponúknuť napríklad zákazníkovi na mesiac bezplatne balíček televíznych programov a iba v maile ho upozorniť, že ak sa do mesiaca zo služby neodhlási, začnú mu byť účtované poplatky, považuje M. Lukačka za neetickú praktiku. Rovnako neodporúča ani druhý extrém, a teda nasľubovať všetko, čo nedokážete splniť.
Cena produktu je dnes a denne ústrednou témou reklamy na internete. Všetci zadávatelia sú „najlepší“, „najlacnejší“ a tiež „najvýhodnejší“. Na čo si však treba dávať pozor, je, že internet žije veľmi dynamicky a to, čo je v jednej chvíli pravda, môže byť hneď v nasledujúcej chvíli očividný klam.
„Ak vás chce konkurent napáliť, nie je nič jednoduchšie, ako vo chvíli, kedy tvrdíte, že máte daný produkt v najlepšej cene na trhu, on zníži cenu toho istého produktu, urobí printscreen a odošlete ho ako sťažnosť na klamlivú reklamu. Tým nechcem nikoho na nič navádzať, len chcem poukázať na to, aká tenká hranica na webe funguje. Ak tvrdíte, že ste najlacnejší, musíte si byť naozaj istý, že nikto iný nemá ten istý produkt lacnejší ako vy, prípadne že ste výhradný dovozca alebo robíte svoje vlastné veci. V opačnom prípade riskujete,“ vysvetľuje M. Lukačka.
Zároveň dodáva, že tvrdiť o sebe, že ste „najlepší“ je ešte prekérnejšia situácia. Teda aspoň dovtedy, kým neuvediete kritérium, podľa ktorého ste si na seba a svoje služby utvorili tento názor.
Slušnosť je základom etickej reklamy. Aj tej na Facebooku. Takže tomuto sa radšej vyhnite:
Pri plánovaní marketingovej komunikácie je teda dobré uvedomiť si jej špecifiká na internete. M. Lukačka radí: „Zvážte celkový kontext a vzťah reklamy k produkt, komunikujte informácie pravdivo, zrozumiteľne, dostatočne viditeľne a aktuálne. A najmä, buďte normálny. Pretože byť etickým na internete je normálne.“ Pokračovanie článku: NAPOZAJ WEB (NE)ZNESIE VŠETKO?
////////////////////////
Reklama na internete je často nevyužitá príležitosť
O tom, že reklama na internete nemá len navigovať, ale má tiež budovať brand, hovorí Marcel Vašš, CEO Etarget.
S reklamou na internete začínali malé online projekty. Amazon sa snažil o to, aby sa o ňom užívatelia dozvedeli a zároveň potreboval rotovať peniaze, aby si po prvých dvoch týždňoch bannerovej reklamy mohol kúpiť ďalšie dva týždne. Zaujímala ho priama návratnosť, rovnako ako zaujímala aj ostatné značky, ktoré v danom čase do bannerovej reklamy investovali. „Z nejakého dôvodu my dodnes kopírujeme tento systém. Pritom ich motivácia, ich situácia, bola úplne iná. To, čo sa deje v online teraz, mi pripadá, akoby sa McDonald's rozhodol oblepiť celé Slovensko takýmito bilboardami,“ hovorí Marcel Vašš, CEO Etarget.
M. Vašš pokračuje: „Zadávatelia investujú peniaze do reklamy, no nevyužijú, čo im ponúka. V online prostredí je množstvo kampaní, ktoré využívajú banner len na to, aby ľudí preniesli na svoj web či FB stránku. Lenže iba malá frakcia ľudí skutočne navštívi to miesta, ten web, kam ich bannerom nasmerujete.“ Maximálne čísla sú okolo 9%. Čo sa deje s tými zvyšnými, ktoré na banner neklikli?
M. Vašš spomína na časy, kedy chodil do banky za prepážku, nakoľko online banking ešte nefungoval. Bol rozhodnutý, že zo svojej banky odíde, pretože vždy, keď sa za prepážkou objavil, pani sa ho pýtala, či nechce hypotéku, pôžičku alebo nejakú inú službu. Nechcel. „Oni boli spokojní, lebo určite také 3% ľudí si pôžičku či hypotéku zobrali, takže kampaň vyhodnotili ako úspešnú. Lenže nie je pravda, že tých zvyšných 97% len tak nad reklamou myklo plecom a v sekunde na ňu zabudlo. Tak isto je to aj s bannermi. To, že užívatelia na banner nekliknú, neznamená, že ho nevidia.“
Preto nechápe, prečo zadávatelia potrebujú od používateľov neustále niečo žiadať. „Zobraz“, „Zisti viac“, „Požiadaj“, „Chcem účet bez poplatku“.... Vníma to ako tlak, ktorý v iných médiách nepociťuje. „Robili sme case study, v ktorej sme chceli zistiť nie to, koľko ľudí na banner kliklo, ale koľko vôbec dokázalo odčítať cenu produktu. Zatiaľ čo kliknúť kliklo len 4-tisíc ľudí, cenu odčítalo 45-tisíc. To všetko sú premárnené príležitosti značiek. Na banner by sa mali začať pozerať z iného uhla – je to silné komunikačné médium, je ako print,“ hovorí M. Vašš. A práve preto by si podľa neho mali zadávatelia uvedomiť, že ľudia registrujú a vidia banner aj bez toho, aby naň klikli. Mali by si dať viac záležať, aby komunikovali nielen svoje posolstvo ale tiež brand. Pretože banner je silný nástroj pre budovanie brandu.
-----
O čom budú najbližšie Raňajky s reklamou?
Páčilo by sa Justinovi Timberlakovi, keby vedel, že propaguje slivovicu? Použitie známych osobností v reklame.
Na Raňajkách s reklamou a známou osobnosťou sa vidíme v utorok 5. apríla o 8.30 hod. v kaviarni Foxford na Obchodnej ulici v Bratislave. Prihlásiť sa môžete TU.
Páčilo by sa Justinovi Timberlakovi, keby vedel, že propaguje slivovicu? Použitie známych osobností v reklame.
Na Raňajkách s reklamou a známou osobnosťou sa vidíme v utorok 5. apríla o 8.30 hod. v kaviarni Foxford na Obchodnej ulici v Bratislave. Prihlásiť sa môžete TU.
Zdroj informácií a foto: Marcel Lukačka – Arbitrážna komisia Rady pre reklamu, Marcel Vašš - Etarget