Počas uplynulého víkendu som mal tú česť byť jeden z troch slovenských porotcov festivalu ADC*E - 3rd European Creativity Festival. Do Barcelony sme teda cestovali Peťo Darovec, Peťo Ižo a ja.
Napíšem pár postrehov z vlastnej optiky, ale iste si prečítajte aj postrehy Peťov, možno budú iné. Nebudem rozoberať festival do hĺbky, na to je priveľa hodín a musím ešte prať, ale je zopár vecí, o ktoré sa chcem podeliť.
V prvom rade je na mieste prejaviť vďačnosť ADC za to, že som dostal príležitosť konečne pozrieť sa aj, ako to chodí vo svete, možnosť s tým porovnať Klince, Stratégie, Rulezz a iné poroty zo Slovenska. V tomto vidím zmysel tejto organizácie, pretože nám pomáha ako kreatívcom občas pozrieť von z našej bubliny a porovnať, čo máme dobré a čo zase nie. Takže vďaka hoši.
Vymakaná budova ADCE, kde sme trávili väčšinu času.
A pohľad z nej na ľudí, čo nemusia sedieť 13 hodín v rokovačke.
Budova Barcelona Centre de Disseny je aj centrom dizajnu.
Želám túto skúsenosť všetkým kreatívcom, ak si prejdete Young Lionsami, Klincami, potom ste celkom dobre pripravení na to, čo uvidíte vonku. A predsa nie na všetko. Keď sa zrazíte s tými Anglánmi, Nemcami, Estóncami, Islanďanmi, narazíte na iné perspektívy, názory a nie vo všetkom sú rovnaké.
Stretnete hejterov, ale vyspelejších. Stretnete rovnako tiché ryby, rovnako neinšpiratívne, ako to poznáte doma. Ale stretnete aj veľmi vzácne bytosti, ktoré vám spôsobia malé zimomriavky, tak ako mňa napríklad ohromila prezidentka našej Print a OOH poroty, Chaka Sobhani, Chief Creative Officer, Leo Burnett, UK. Bola pre mňa zážitkom sama o sebe, pokojná, vtipná, s prehľadom zvládajúca všetko a všetkých. Napriek tomu, že dokázala v každej vete povedať slovo "fuck" na 10 spôsobov, robila to so šarmom, ktorý ma fakt dostal. Mrkaním ma občas podporovala, keď som formuloval názor, čím zo mňa zhodila trému do 10 minút. Nakoniec sa rozplynuli aj moje obavy, či dokážem argumentovať v angličtine a celkom slušne som sa vykecával. Necestoval som predsa, aby som tam ticho sedel a krúžkoval.
Jury president, Johannes Newrkla víta porotu.
Spomínaná Chaka z UK v strede a naša printová partička. Btw, Chaka "sľúbila" účasť na Klinci 2016.
V porote stretnete seniornejších ľudí, často zbytočne prísnych, a rovnako mladších, s viac entuziazmom. Mne sa páčilo, že súčasťou porôt boli aj juniori z ADC, ktorí síce nemohli hodnotiť, ale mohli si to celé zažiť z prvého radu. Som rád, že tento trend sa rozbieha všade, myslím, že som s tými mladými často pokecal kvalitnejšie ako s pánmi, čo hodnotili svoj Xtý festival, ale už stihli takpovediac zatvrdnúť vo svojich vyšliapaných cestičkách.
Okej, práce boli miestami fakt dobré. Ale prevažovali priemerné veci, čo ma celkom prekvapilo. Čo som si však odniesol z tohto festivalu, bol smutný pocit, že vyhrávajú všakovaké sociálne vecičky, dojímavé stories pre slobodu tlače, múzeá, turizmus atď, ale "normálne" produkty a značky sa k slovu dostávali málo. Priznám, že sám som bojoval za mnohé veci, ktoré mali reálnu značku, brief, a taký ten bežný rozmer, avšak väčšinou neúspešne. Niežeby nepovyhrávali pekné veci, ale jednoducho sa v nich nenájdete. Nie je to naša každodenná realita a to je škoda. Akoby sa v procese hodnotenia normálne veci odpaľovali, až ostanú krásne...ale tak trochu nereálne práce.
Premýšľam, či si ako branža sami tak trochu neškodíme tým, že v rokovačkách potom klientom premietame pekné reklamy zo zahraničia, a potom vidíme v ich očiach ten sklený výraz nepochopenia, nestotožnenia sa. Večer, sediac na pive mi práve toto behalo hlavou, ako sme vlastne mohli odpáliť toľko dobrých vecí, a nechať vyhrať práce a zadania, s ktorými sa v bežnej praxi málokedy stretneme. Kde sa stratili produkty? Predaj? Úprimne neviem.
Moja porota, niektorí sú v kuse na WC.
A tak pijete večer pivo s tými úžasnými ľuďmi z krajín, kde ste v živote neboli, a máte pocit, že porota je len menšia časť celého zážitku. Počúvate osobné príbehy, skvelé nápady, skúsenosti so šéfmi, značkami, problémami, každodennosťou zrkadlenou cez skvelých ľudí a zrazu máte pocit, že toto je ono. Festival začína len teraz. Celé sa to postupne prelieva z rokovačky na párty, ping pong turnaj, nočnú prechádzku Barcelonou, návšteva undergroundovej art exhibition, a mokré nohy na pláži chladnúceho mora.
Respect, Istorpolitana, Core4... fajn stretnutia aj mimo rokovačiek.
Pingpong párty, kde Peťo Darovec odhalil, že je vlastne čínsky Ping Pong Kung fu majster.
Celá skúsenosť sa prelieva z konkrétnej informačnej do voľnejšej ľudskej a zisťujete, že reklamy môžete vidieť aj na YouTube. Ale práve tie zvláštne voňavé medziľudské príbehy tvoria skutočnú kostru celej tejto skúsenosti.
Pomerne nudné diskusie, nesúvisiace s reklamou. Toto pásmo im príliš nevyšlo, šiel som po hodine radšej preč.
A to želám všetkým mladým porotcom, aby postupne, tak ako som mal aj ja tú česť, prešli rôznymi porotami a objavili tiež svoju osobnú Barcelonu, odkiaľ sa vrátia obohatení o také kvantum vecí, aké ja ešte len pomaly začínam tušiť. Ešte raz zodpovedným ľuďom z ADC diky za túto skúsenosť, myslím že presne toto som zase potreboval.
P.S.: Pre Viac fotiek si vyhashtagujte #adcefestival16, hitnite webku www.europeancreativityfestival.com, čeknite náš Barcelona blog na medium.com/@CORE4 oder fragen sie ihren arzt oder apotheker.