Peter Ehrenberger je ako reklamný režisér podpísaný pod kampaňami pre Absolut, Tatra banku, Popradskú kávu, Lindeni, Poštovú banku, Oriflame, Kaufland, Lidl, Orange, spotmi pre Matúša Valla, Bistro, Rexonu a mnoho ďalších. Začínal v postprodukcii, šesť rokov žil vo Francúzsku, kde sa živil filmovaním pre United Nations a od roku 2017 je naspäť na Slovensku.
S: Na súťaži Zlatý klinec 2019 bolo prihlásených 24 prác, pri ktorých ste sa zhostili režisérskej stoličky. Vyzerá tak, že máte za sebou plodný rok...
Bol to super rok. Veľa som sa naučil a dopracoval sa do štádia, keď cítim, že mi začínajú klienti aj agentúry viac veriť. Mal som veľké šťastie na zadania, podarilo sa mi vyhrať tendre, kde som mohol prísť s niečím úplne iným, ako by divák čakal. Je super byť podpísaný pod kampaňami, ktoré sú „out of the box“.
S: Ktoré to sú?
Napríklad nový koncept Tatra banky mal taký posun, že ľudia boli príjemne prekvapení. Veľmi ma bavila Popradská káva aj Absolut. Je fakt, že keď som videl zadanie, hovoril som si, že to musím robiť! (smiech) Každé zadanie malo niečo do seba, nie vždy sa z toho dá dostať niečo špeciálne, ale mal som to šťastie, že na pár projektoch sa to minulý rok podarilo. O tom to je. Vždy sa snažím dostať zo zadania maximum. Nerobím to ako chlebovku – ďalší projekt, ktorý chcem, aby klient chválil a zaplatil (smiech). Chcem všetky projekty robiť tak, aby som si za tým mohol stáť, a preto spolupracujem s tímom ľudí, ktorí to neberú len ako „ďalší kšeft“.
S: Značka Absolut získala na Zlatom klinci najvyššie ocenenie Grand Prix.
Veľmi sa z toho teším. Vedel som, že to bude na Slovensku silná vec, ale že to až takto vypáli, to som nečakal.
S: Myslíte, že by sa značky mali vyjadrovať k spoločenským témam?
Bola by škoda nevyužiť ten dosah, ktorý niektoré značky majú. Nemusia to hrať iba na super cool kampane, ale niekedy by sa mali snažiť byť mienkotvorcom a vychovávať diváka. Je dobré, keď majú nastavenú stratégiu firmy tak, že idú aj nad rámec.
S: Ako ste sa dostali k réžii reklám?
Nezačal som sa filmárčine venovať pred rokom a pol, ale dávnejšie. Najprv som sa živil ako grafický dizajnér, ale potom som chcel prejsť na video a film, tak som sa zamestnal v postprodukcii na vizuálnych efektoch. Úplne prvý klip, ktorý som nakrútil, bol pre môjho kamaráta Veca s názvom Na horách. To bola moja prvotina, dovtedy som nenatočil v podstate vôbec nič. Bola to sranda.
Ďalší kamoš mi ponúkol spraviť postprodukcie v Londýne, čo na klipe síce nevidieť (smiech), ale tam sa mi otvoril svet postprodukcie. Vrátil som sa na Slovensko, zavolal som do najväčšieho štúdia, že chcem robiť na mašine, ktorá stojí 300-tisíc eur a nikdy predtým som na nej nerobil (smiech).
Im to neprekážalo, pretože práve niekoho potrebovali, tak to vyšlo tak, že som mal možnosť vojsť do profi reklamného a filmového sveta. Tam som stretol ľudí z brandže, s ktorými sa stretávam doteraz, a veľa som sa naučil. Popri tom som kde-tu režíroval klipy a postupne začali prichádzať ponuky na režírovanie väčších projektov. Asi videli, že ma to baví a že na to mám cit a dobré oko. Spravili sme Raj Surferov pre Orange, to bol v tom čase celkom hit.
Potom som spravil virál pre Citroën so Saganom (Sagan parking) – produkcia za päť korún, ale to veľmi zafungovalo. Vymysleli sme to tak, aby to vyzeralo maximálne autenticky. Povyhrávalo to veľa domácich aj zahraničných cien. Vravel som si, že teraz príde veľa ponúk, ale bolo to naopak. Neprišlo však vôbec nič. Presunul som sa do Paríža, zameral sa na iný sektor – robil som videá pre United Nations a myslel som si, že sa reklame venovať nebudem.
Nie som zástancom toho, že priemerným ľuďom treba ukazovať priemerné veci.
S: Prečo ste sa vrátili naspäť na Slovensko?
Na Slovensko som sa vrátil najmä z rodinných dôvodov, ale aj preto, že mám Slovensko a moje rodné mesto Bratislavu naozaj rád. Neviem, či tu budeme nastálo, ale momentálne nás to tu baví. Táto krajina ponúka veľa vecí, ktoré nenájdete nikde inde. V dobrom aj zlom (smiech).
S: Čo vás na reklame najviac baví?
Dynamika. Žiadny stereotyp. Každý projekt má niečo iné do seba. Baví má práca s ľuďmi z tejto brandže. Z každej práce sa snažím dostať maximum a posúvať úroveň. Je to dobrá škola typu „Just do your best“. Dlhé roky som nepozerával televíziu preto, že mi liezla na nervy reklama. Keď som sa rozhodoval, či sa idem venovať naplno réžii reklám, dal som si záväzok, že budem reklamy robiť tak, aby ľudom neliezli na nervy, aby ich neokrádali o čas, ale aby ich inšpirovali, aby im trošku otvárali obzory alebo aspoň trochu pobavili.
S: Máte nejaký „podpis“, podľa ktorého vieme, že video je z vašej dielne? Podľa čoho si môžeme byť istí, že ste sa zhostili režisérskej stoličky?
Neviem. Nemám od toho taký odstup, aby som to vedel zadefinovať. Dávam si záležať na všetkých aspektoch produkcie. Mám rád výrazné a prekvapivé veci. Reklamy, ktoré nepôsobia trápne komerčne. Silný storytelling, vizuál, kasting, styling, hudba, set design… prekvapivý strih… Snažím sa, aby to bolo viditeľné vo väčšine mojich prác. Nechcem robiť klasickú komerciu. Nebavia ma vyleštené reklamy, kde je všetko dokonalé. Snažím sa do reklám z mojej dielne dať čo najviac energie, aby to boli naozaj čerstvé veci. Čo sa týka rukopisu, nemyslím si, že už nejaký mám. To sa vykryštalizuje časom.
Nebavia ma vyleštené reklamy, kde je všetko dokonalé.
S: Ktorý faktor je najviac obmedzujúci pri tvorbe videí z pohľadu režiséra?
Klienti by mali byť odvážnejší a nemali by podceňovať diváka. Často sa stretávam s názorom, že „to diváci nepochopia“. Ja si to nemyslím. Nerád znižujem latku kvôli tomu, že to vraj divák nepochopí. Zatiaľ všetky moje výrazné práce mali výborný dosah na ľudí. Nie som zástancom toho, že priemerným ľuďom treba ukazovať priemerné veci. Ako som už spomenul, myslím si, že reklama by mala ľudí inšpirovať a otvárať im nové obzory. Ďalšia vec, ktorá je z môjho pohľadu veľmi obmedzujúca, je čas na prípravu. Na všetko je pár dní, príde zadanie a za pár točíme. To je veľká škoda, lebo tým často trpí kvalita.
Rozhovor je krátený, publikovaný bol v júnovom vydaní magazínu Stratégie.