Priemerný Slovák minie na zbytočnosti približne 65 eur mesačne. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na rôzne nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Až 40 percent z toho, čo nakúpime, vyhodíme.
„Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V obchodoch podliehame najmä tzv. spontánnym nákupom. Napríklad v potravinách tak okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú nás reklamou či obalom.
„Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. V obchode sa totiž často necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto," radí Buchláková.
Najviac zbytočností kupujeme v závere roka
Najrizikovejšími mesiacmi v prípade míňania na zbytočnosti sú podľa štatistík posledné tri mesiace roka. Súvisí to s nákupmi potravín a darčekov na Vianoce.
„Za potraviny a darčeky dávame v priemere 500 eur. Celkovo vianočné sviatky nahrávajú maloobchodníkom, nakoľko sú ich tržby v tomto období najvyššie počas roka. V priemere sú len počas decembra vyššie oproti ostatným mesiacom roka o zhruba 10 až 20 percent," uviedla Buchláková.
Najvyšší nárast tržieb je tradične u predajcov potravín, elektroniky, kozmetiky či športových potrieb. Na druhej strane, po mesiaci žatvy prichádza v januári pre obchodníkov pokles, keďže začiatkom roka majú ľudia tendenciu viac šetriť. „Vtedy sa tržby obchodníkov znižujú v priemere o 10 percent, a to aj napriek tomu, že v tomto čase štartujú aj januárové výpredaje,“ doplnila Buchláková.
Najnákladnejšou položkou je bývanie
Ak sa pozrieme na celkové výdavky slovenských domácnosti, najnákladnejšou položkou je bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (deväť percent).
Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá. V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2020 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje.