Na začiatku vznikla ui42, pri ktorej postupne paralelne rástla ui42 digital. V súčasnosti sa ui42 digital osamostatňuje a vzniká samostatná firma Dexfinity. O tom, ako bude ďalej pokračovať ui42, hovorí pre Stratégie spoluzakladateľ spoločnosti Martin Krupa. A to, prečo je z ui42 digital nová firma, sme sa opýtali Pavla Adamčáka, jej riaditeľa. Našou témou však boli tiež súčasné výzvy e-commerce.
Skúsme sa vrátiť do čias, keď vznikla ui42. S akým zámerom ste zakladali firmu?
M. K.: Bude to už takmer dvadsaťpäť rokov. Boli sme spolu s Robertom Mrázom asistentmi na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK. Málokto vie, ale odtiaľ je aj názov firmy – Ústav informatiky číslo dverí 42 (smiech). V princípe už na začiatku sme sa venovali webovým aplikáciám, službám na internete, konzultáciám, programovaniu, to je gro našich služieb doteraz, ako nás väčšina ľudí pozná. Popritom, keďže nás stále bavili technológie, sme sa sústredili aj na vlastné technologické projekty. To sú projekty, ktoré tvoria druhú časť ui42, a je menej viditeľná. Patria k nim projekty ako Profesia či platforma BUXUS. Málokto vie, že Profesia je náš pôvodný projekt, z ktorého je dnes úspešný spin-off.
Pavol, ako ste sa dostali k ui42 vy?
P. A.: Pre mňa bol začiatok v ui42 úplne náhodný. Študoval som na vysokej škole v Dánsku a potreboval som prax. Keďže som poznal Martina (Krupu, pozn. red.), ponúkol mi možnosť urobiť si prax v ui42. Z praxe vznikla pozícia online marketing špecialistu a začal som okolo seba budovať tím rovnako nadšených ľudí do onlinu. Za päť rokov bola z „ppc strediska“ (pozn.: pay per click) samostatná firma ui42 digital.
Prečo sa dnes tieto dve firmy rozchádzajú? Prispela k tomu situácia s boomom e-commerce?
P. A.: To je otázka, ktorú dnes dostávam pomerne často. Odpovedám tak, že ak by Martin Krupa a Robo Mráz neboli takí otvorení, dnes by možno nebola nielen ui42 digital, ale ani Dexfinity. Vždy som bol obklopený šikovnými ľuďmi vnútri firmy, ktorá však bola trošku generačne staršia. To, že som dostal šancu pod značkou ui42 vybudovať samostatnú firmu, mi dalo priestor na rozvoj, na samostatnosť, na svojbytnosť – robiť si veci po svojom. A to vlastne akcelerovalo ďalší rast a vývoj. „Digital“ (pozn.: ui42 digital) bol vždy samostatnou subkultúrou uičkárov. A to až tak, že sme sa dostali do bodu, keď sme sa rozhodli, že nebudeme pokračovať pod jednou značkou, pod rovnakou strechou. Súvisí to podľa mňa s tým, že obidve firmy ďalej rastú a každá z firiem má vlastnú predstavu o svojom vlastnom ďalšom vývoji. Sú to vlastne pragmatické dôvody – každá firma má svojho riad...
Zostáva vám 85% na dočítanie.