S: Ako ste s monitoringom začínali?
Ivan Šimek: Pred viac ako 20 rokmi vznikla firma A-Connect, ktorej ambíciou bolo monitorovať politickú situáciu prostredníctvom analýzy médií a správ. Po odznení porevolučnej eufórie sa po dvoch rokoch hľadalo rozumnejšie a konzistentnejšie zameranie firmy a začalo sa s monitoringom reklamy. Celý monitoring vznikol v ČR, produkčná časť bola realizovaná v Jindřichovom Hradci. Samostatná slovenská databáza monitoringu reklamných výdavkov existuje od roku 1994.
S: V začiatkoch bol monitoring značne manuálna práca...
Ivan Šimek: Celý systém monitoringu nebol vôbec automatizovaný. Videá sa natáčali na 180-ky VHS-ky, ktoré išli na long play. To znamená, že na 24-hodinové vysielanie sme potrebovali tri pásky a tri videorekordéry, z ktorých každý sa spúšťal v inom čase. Ale keďže pásky sa používali opakovane a trhali sa, tak sme robili aj záložné videá, a teda na jednu TV stanicu bolo potrebných celkovo 6 prehrávačov. Jedna miestnosť bola plná videorekordérov a vo vedľajšej miestnosti bol sklad autobatérií, ktoré slúžili ako záložný zdroj v prípade, ak by vypadol prúd. Pri prehrávaní pások a spracúvaní nahrávok musel človek ručne vkladať počiatočný čas vysielanej reklamy. Podobne to bolo aj pri monitoringu rádií, ktoré sa tiež zaznamenávali na VHS.
Jana Tibenská: Zaujímavý bol aj zdroj TV signálu. Keďže v južných Čechách nemali k dispozícii terestriálny signál slovenských televízií, tak sa využíval satelitný. Jeho nevýhodou vo vzťahu k našim staniciam bolo to, že signál v prípade zlého počasia vypadával a my sme nemali kompletnú nahrávku. Z dnešného pohľadu to možno znie až primitívne, ale v tom čase to nebolo možné robiť lepšie. Rovnako v prípade rádií bol slabinou satelitného signálu fakt, že nám nikto nevedel povedať, čo sa do satelitného vysielania zaraďovalo, či bratislavské vysielanie, či stredné Slovensko a pod. Výpadky rádiosignálu boli tiež veľmi časté.
S: V tom čase sa monitorovala televízia, rádiá a printy. Ako fungoval presun tlače zo Slovenska do Česka?
Jana Tibenská: Printy sme predplácali v Bratislave a v balíku sme ich posielali vždy v piatok kuriérom do Jindřichovho Hradca. Slovenské printové dáta boli k dispozícii nasledujúci týždeň v stredu. Monitoring printovej reklamy sa robil manuálne, listovaním v printoch.
Viac o monitoringu i o tom, do akej miery zodpovedá realite trhu, s akými cenami pracuje, aké príležitosti prinesie budúcnosť, si môžete prečítať v októbrových Stratégiách.
Zdroj: rm