OWL Illustration Agency je agentúra, u ktorej si môžete objednať ilustráciu či už do vášho magazínu alebo do reklamnej agentúry. Zhovárali sme sa s jej majiteľmi - Petrou Kemkovou a Andrejom Kiszlingom. Mimochodom sú partnermi aj v súkromí.
S: Kde sa začína váš príbeh?
AK: V roku 2010 na terase jedného Londýskeho domu. Večery sme trávili premýšľaním, čo by nás naozaj bavilo robiť a kam a ako sa kariérne posunúť. Peťa pracovala ako grafická dizajnérka pre britský magazín Public Finance, v ktorom objednávali ilustrátorov z agentúr. Tak nás napadlo, prečo také niečo neurobiť aj na Slovensku. Ja som si v tom čase dokončoval M.A., a pracoval som v Lavish Productions. Okrem toho som bol freelancer, čo bolo pre mňa veľkým trápením.
AK: Medzi freelancermi je v Londýne obrovská konkurencia. Navyše to bolo v čase, kedy boom všetkých hubov a networkingových priestorov ešte len začínal. Čiže taký desk v coworkingu vyšiel aj na 400 až 600 libier mesačne. A tak som pracoval viac menej z domu, čo mi príliš nevyhovovalo. Na druhej strane v Londýne sú neporovnateľné možnosti, ku ktorým sa mohol freelancer dostať.
S: Napokon ste z Londýna odišli.
AK: Áno, rozhodli sme sa tak z rodinných dôvodov. Jednému z členov rodiny sa zhoršil zdravotný stav. Predtým, ako sme sa však definitívne vrátili do Bratislavy, sme ešte vyskúšali žiť v Prahe. Je som pracoval konkrétne pre Leo Burnett.
S: Čo sa ale stalo s plánom založiť vlastnú agentúru?
AK: Práve ten sme prišli do Bratislavy zrealizovať.
S: Ako ste prišli k názvu OWL Illustration Agency?
AK: Pamätám sa, ako sme mali polepenú stenu papierikmi s rôznymi možnosťami, ako by mohol model našej agentúry vyzerať.
PK: Čo sa týka názvu, branding sme príliš neriešili. Povedali sme si, že keď to má fungovať, tak to bude fungovať aj so zlým menom. A keď bude naozaj zlé, vždy ho môžeme zmeniť. Logo vzniklo náhodou, keď ma moja malá sestra poprosila, aby som jej na ruku nakresila sovičku. Okrem toho v tom čase sovy v Anglicku hrozne leteli.
S: Ako teda fungujete? Na Slovensku ste jediní, kto niečo podobné robí.
PK: Sme agentúra, ktorá sa zaoberá výlučne kreslením obrázkov na mieru. Spolupracujeme s ilustrátormi z celého sveta, ktorí väčšinou pracujú ako freelanceri. Ich prácu dodávame v podstate pre hocikoho, kto potrebuje kvalitný art work, môže to byť reklamná agentúra či vydavateľstvá časopisov a kníh.
S: Hovoríš reklamné agentúry. Tie ale majú svojich art directorov...
PK: Áno, ale tí väčšinou nemajú čas venovať sa vysokokvalitným ilustráciám. Agentúry poznajú komunikačnú stratégiu svojho klienta, a tú chcú podporiť prepracovaným artworkom, ktorý bude ale zároveň jedinečný šitý na mieru. Pre každú kampaň je možné vybrať iného umelca na mieru podľa portfólia. V prípade reklamnej agentúry sa postupuje tak, že art director pre umelca vytvorí brief, čiže zadanie. My poskytujeme zázemie pre takúto formu spolupráce. Od prvého kontaktu až po finálne právne záležitosti.
Steny agentúry zdobia aj takéto ilustrácie.
S: Robíte aj pre magazíny, ktoré potrebujú napríklad ilustráciu na titulku?
PK: Áno, ale na Slovensku je to stále nevyužívaná príležitosť. Titulka je veľmi dôležitá súčasť magazínu a musí predovšetkým niesť nejakú myšlienku. Mnohé slovenské magazíny používajú iba ilustračky z fotobánk. Chápem, že je to otázka budgetu, no v zahraničí som sa s tým nestretla. Titulka sa vždy kreslila na mieru podľa briefu.
S: Pracujete s freelancermi, ktorí sú ale známi svojím špecifickým životným štýlom. Ako s nimi vychádzate?
PK: Áno, majú svoje špecifiká. Napríklad veľa cestujú, alebo sa presťahujú na niekoľko mesiacov do inej krajiny. Je to taký novodobý spôsob kreatívnych ľudí - meniť prostredie, aby získavali nové inšpirácie a nápady. No profesionálni freelanceri sú každé ráno za počítačom a sú k dispozícii.
S: Koľko trvá vyrobiť jeden ilustračný obrázok do magazínu a koľko to stojí?
AK: Je to rôzne. Na slovenskom trhu sa cena pohybuje okolo stoviek eur. Pri korporácii, ktorá si objedná naozaj kvalitného ilustrátora, to môžu byť tisícky. Magazíny majú všeobecne na trhu najnižšie ceny, ale je to zaujímavý segment. Pretože tam ide o veľké množstvá a série ilustrácií, ktoré vedia následne použiť do viacerých čísiel. Na Slovensku sme boli prví, ktorí začali o tejto možnosti vôbec hovoriť.
AK: Výroba obrázku je záležitosť niekoľkých hodín, niekedy pol dňa. Treba však rátať s istým procesom. Klient do tohto procesu môže zasahovať a pripomienkovať. Väčšinou prebiehajú dve - tri kolá pripomienkovania. To môže trvať týždeň, niekedy dva. Ilustrátori v komerčnej sfére však privítajú, keď ich klient nasmeruje. V Anglicku bola veľmi dobrá spolupráca s týždenníkmi a dvojtýždenníkmi. S novinami je to zložitejšie, tie potrebujú rýchlu výrobu. Dostávame sa však do doby, kedy je čitateľ stále viac otrávený typickými fotkami z fotobánk. Aj náš trh príde do fázy, kedy bude väčší tlak na vizuálny obsah.
S: Kde hľadáte slovenských ilustrátorov?
AK: Najprv to boli známi, kamaráti, neskôr sa pridávali ich známi a teraz sú to autori z celej Európy. Slovenskí ilustrátori sú veľmi talentovaní a je škoda, že sú viazaní skôr na slovenské projekty.
S: Ako rozoznáte dobrého ilustrátora od perfektného?
PK: Je to set osobnostných a profesijných charakteristík. Od kvality a komerčného potenciálu diel cez serióznosť, či je ilustrátor pripravený každý deň s nami spolupracovať. Takisto ide o trendy a či sa stretne jeho tvorba s požiadavkami trhu.
S: Aký teraz prevláda trend v ilustráciách?
AK: V roku 2012 boli v móde artworky kreslené ceruzkou. Dnes je v móde úplný opak. Prevláda bohatosť elementov, volám to niečo ako “polly pocket effect” a mikroanimácia. To sú kresby, ktoré zaujmu na prvý pohľad, ale ak sa pozriete bližšie, objavíte v nich ešte niečo viac, akokeby ďaľší príbeh. Dielo má tak viac významových vrstiev.
PK: Tiež je trendy rúcanie genderových stereotypov. Napríklad namiesto biznismana zobrazíte biznis ženu a pod.
Ukážka polly pocket effect
autorka: Alica Gurinová
S: Majú ilustrátori svoju métu? Čo je pre nich top?
PK: Každý ilustrátor je v inej fáze a určite má svoje méty. Je zaujímavé sledovať, čo sa deje s ilustrátormi, ktorí dosiahli všetko, čo chceli, napríklad titulku pre New York Times magazín, alebo spoluprácu s nejakou galériou. Niektorí prestanú tvoriť ilustrácie a idú inam, založia si vlastnú značku alebo vytvárajú autorské filmy.
S: Na vašom Facebooku som si všimla post, ktorý hovoril, že jedna libra investovaná do dizajnu prinesie ďalších dvadsať. Súhlasíte?
AK: Áno, nepoviem nič nové, ak spomeniem oslavovaný Apple. Najväčším testom správnosti dizajnu telefónu je, že ho vedia ovládať i starší ľudia. Dizajn iPhonov je jednoduchý a zároveň v sebe skrýva množstvo funkcií. Práve Applu sa bravúrne podarilo spojiť estetiku s funkčnosťou.
S: Ste partnermi aj v súkromí. Ako zvládate zladiť súkromný a pracovný život zároveň? Zažívate ponorku?
PK: Ponorku? Niekedy. Ale väčšinou pracujeme na iných projektoch a máme vymedzené právomoci. Čas radi trávime spolu, takže to vie byť aj výhodou.
S: Čo je teraz váš ďalší cieľ?
PK: Momentálne rozbiehame platformu Mintystock.com. Je to niečo ako fotobanka, ale špecializovaná na ilustrácie. Ide o hub, kde môže ilustrátor prihlásiť svoj projekt. Časom sa chceme vypracovať tak, že budeme zhromažďovať top ilustrácie na jednom mieste, ilustrátori si tu budú môcť sami vyberať ďalších ilustrátorov do tímov a klienti si budú vedieť instantne nakúpiť obrázky podľa potreby. Sme síce na začiatku, no dúfame, že sa nám podarí vytvoriť globálny projekt s ilustráciami z celého sveta.
Zdroj: Erika Brindzová