Ivan Zachariáš, svetová špička v režírovaní reklám, tentoraz reklamu vymenil za seriál, pre HBO totiž spolu s Alice Nellis režíroval seriál Pustina. Aký je rozdiel medzi tým točiť reklamu a seriál a či sa ešte vráti k reklame, aj o tom porozprával pre Stratégie.
Prečo ste sa rozhodli ísť do takého projektu ako Pustina?
To by som asi do Stratégií nemal hovoriť, ale preto, že mňa tie reklamy už veľmi nebavili.
Ale robíte ich 20 rokov...
No práve. Už to robím dlho a už som jednoducho chcel zmenu, chcel som skúsiť niečo, na čom môžem pracovať dlhšie.
Predtým, než ste začali režírovať Pustinu, ste už nejaký čas nerobili ani reklamu.
Za posledné roky som robil len dve alebo tri reklamy za rok. Už ma to proste až tak neťahalo a tiež som sa trošku venoval aj iným projektom. Potom som dostal na stôl Pustinu.
Prečo ste ten seriál zobrali?
Rozhodnutie prišlo veľmi rýchlo. Týždeň po tom, ako som si prečítal prvé štyri diely zo scenára, som si povedal, že do toho idem. Rozhodujem sa podľa toho, či sa mi to ako celok páči, či je v tom nejaká myšlienka. Tiež aj podľa toho, či si to viem predstaviť, či to vidím pred sebou. Musím mať pocit, že to budem vedieť urobiť a že to dopadne dobre. Alebo že to aspoň má šancu dobre dopadnúť.
V čom sa líši režírovanie reklamy a režírovanie seriálu takého rozmeru, ako je Pustina?
To je úplne iná disciplína. Je to, ako keď máte šprint a maratón. Pri režírovaní seriálu s hercami vytvárate určitý vzťah, preberáte s nimi ich rolu, formujete ju, tvoríte určitú atmosféru, dokážete si veci lepšie predstaviť, točenie seriálu je skrátka zábavnejšie. Pracujete s úplne iným časovým fondom, ktorý je pri seriáli oveľa väčší ako pri reklame.
Je niečo, čo ste si preniesli z reklamnej tvorby?
Áno, všetko. Ale nechcem povedať, že točenie filmov je lepšie ako točenie reklám. Je to niečo úplne iné. Bol som sám zvedavý, či to zvládnem.
A?
Tak vôbec, či to vydržím, či to bude dávať pre mňa zmysel, či to celé dám dokopy...
Predsa, natočiť film ste už chceli niekoľko rokov. Aký máte z toho teraz pocit?
Som smutný.
Prečo?
Som smutný z toho, že sa to skončilo, pretože ma to veľmi bavilo. Scenár som dostal do rúk minulý rok vo februári a až teraz som dokončil posledné úpravy pre trailer do kín. Som veľmi rád, že som dostal túto možnosť. Ale dúfam, že sa mi ešte niekedy podarí režírovať zase niečo dlhšie.
Spomínali ste, že po prečítaní scenára si musíte vedieť dej a miesto jasne predstaviť. Máte to tak aj s reklamou?
V podstate áno. Samozrejme, niekedy si veci dokážete vizualizovať až po niekoľkých dňoch. Ak to však nepríde počas prvých dňoch odkedy dostanete scenár, tak to už väčšinou nepríde vôbec a vtedy je lepšie od projektu odstúpiť.
Nechávate si do svojej práce hovoriť?
Samozrejme, že nenechám (smiech). Ale na druhej strane je dôležité počúvať, čo vám druhí hovoria. Pretože nemôžete mať všetky dobré nápady sám. Treba si z názorov iných vybrať, čo sa vám zdá dobré. Ale keby mi niekto hovoril, ako to mám robiť, tak to by som si nenechal.
Pri filme sú neoddeliteľnou súčasťou titulky. Autori tu dostávajú čestné miesto. Pri reklame často autora nepoznáme. Nechýba vám to?
Nie, vôbec nie. Netúžim po mediálnej, pofidérnej sláve, keď by ma ľudia na benzínovej pumpe zastavovali. Ale vo svete reklamy ma poznajú, a to je dôležité. Keď vedia, čo máte za sebou, od začiatku je medzi vami vzájomný rešpekt. Ale to, že ma ľudia na ulici nepoznajú, to som naozaj rád.
Sledujete však ešte stále reklamu, nie?
No práve, že nesledujem.
Ale reklamy z Cannes sledujete.
Nesledujem.
Českú alebo slovenskú určite poznáte.
Ani tú nie.
Prečo? Zmenila sa reklama, alebo ste sa zmenili vy?
Zmenil som sa ja. Ale trochu si myslím, že sa zmenila aj reklama. Ako keby tie zlaté časy už boli preč. Všeobecne, od agentúr cítim menšiu ambíciu urobiť dobrú vec.
Prečo? Je to budgetmi?
Môže to byť aj súčasnými budgetmi, ale budget nerozhoduje o dobrom nápade. Môžete mať dobrý nápad, ktorý je veľmi lacný. O to nejde. Je to skôr o strachu klientov trochu zariskovať. Boja sa urobiť niečo, čo by ľuďom nepáčilo a tak radšej robia priemer alebo podpriemer.
Točiť reklamu ste začali hneď po škole. Bol to vtedy pre vás tiež jednoduchý zdroj príjmov?
Nie, s peniazmi to nemalo nič spoločné. Vtedy ma Honza Svěrák odporučil na reklamu na pivo, tak som to skúsil. No a potom mi hneď niekto zase niečo ponúkol. Nemal som v pláne režírovať reklamu, vlastne som o tom nič nevedel. Chcel som robiť dokumenty. Hovoril som si, že je to vlastne zábavné, ešte niečo komerčné natočím a potom si pôjdem robiť tie svoje dokumenty. Ale akosi som v tom uviazol.
Čomu vďačíte za to, že ste sa presadili vo svete?
Myslím si, že som mal veľké šťastie. Vtedy bola dobrá doba na reklamu, otvorili sa hranice a ja som bol na Západe tak trochu pre nich exotický. Nikoho z Východu tam predtým nemali.
Dotiahli ste to až na Cannes Lions, z ktorého máte niekoľko ocenení za reklamy, ktoré ste režírovali. Má ocenenie pre vás rovnakú váhu ako pre kreatívcov z agentúr?
Nie, to som naozaj takto nevnímal. Levy sú skôr dôležité pre agentúry, nimi sa prezentujú pred klientom. Pre režiséra to až také dôležité nie je. Ide o to, aby robil kvalitné veci. Na festivale dostanú ceny aj také zvláštne práce. Takže ocenenie z festivalu nie je pre mňa kritériom.
Vaše reklamy sú plné bizarností. Je to zámer, taký ste vy?
Tak asi áno, keď tam sú (smiech). Ani neviem. Rád pridávam veci zo života, ktoré sa často dejú a život je niekedy bizarný. Baví ma do reklamy dávať reálny život a rozprávať príbeh.
Patríte medzi špičku svetových režisérov reklamy. Tiež si o sebe myslíte, že ste najlepší?
Nie, vôbec nie. Snažím sa byť so všetkými v pohode, aby sa na pľaci cítili dobre, pretože to je pre režiséra najdôležitejšie. Ak robíte dusno a hráte sa na najdôležitejšieho, nedostanete z hercov, čo potrebujete. Na začiatku im poviem, čo by som chcel, alebo respektíve, čo by som nechcel. Oni prinesú svoj pohľad na vec. Keď sa mi to páči, tak to ponechám, ak sa mi to nepáči, tak im to poviem. Ale určite nie som autoritatívny. To by nefungovalo.
A čo v prípade, že máte pred kamerou slávnu osobnosť, ktorá nie je hercom?
Nič, správam sa ku všetkým rovnako. Je mi jedno, že je to niekto slávny. Všetci majú nejakú úlohu, ktorej sa musia venovať. Zažil som však neherca, ktorý stále chodil do playbacku kontrolovať, ako vyzerá na kamere. Tak som ho musel slušne vyhodiť.
Vraj niektoré ponuky odmietate. Nestalo sa vám, že to potom zobral niekto iný a vy ste si povedali, že to bolo fakt dobre?
Áno, stalo sa mi to. Ale našťastie, vo väčšine prípadov som sa nemýlil. Na druhej strane som mal dôvod, prečo som ponuku odmietol. Neodmietam veci len preto, že by sa mi nepáčili. Ale niekedy odmietnem ponuku, pretože si neverím, že to urobím dobre.
A to bolo kedy napríklad?
Odmietol som robiť reklamu pre Canal+. V reklame mal byť herec medveď a to som si nevedel veľmi predstaviť. Potom som reklamu videl a povedal som si, že sa to podarilo fakt krásne. Vtedy mi prišlo aj ľúto, že som sa do toho viac neponoril.
Ktorá reklama sa vám točila najťažšie?
Asi reklama pre Hondu Impossible Dream, ktorá vyzerá, že je jednoduchá, ale bolo to fyzicky veľmi náročné. Točili sme v Japonsku, potom sme sa presunuli na Nový Zéland, potom niekde do Anglicka. Na konci som bol veľmi unavený, veľmi veľa cestovania a málo spánku, pod veľkým tlakom, aby sa to celé spravilo dobre a pritom sme mali málo času. Vlastne mňa to natáčanie dlhé roky veľmi nebavilo.
Ako prosím?
Bavilo ma pripravovať materiály, strihať a dokončovať. Samotné natáčanie ma nebavilo, lebo to bolo vždy stresujúce. Vždy som mal málo času a bál som sa, že to nestihnem a že to neurobím dobre.
Na začiatku ste robili reklamu pre Volkswagen, pri ktorej ste si mysleli, že vás na mieste klient vyhodí...
Áno, tak to bolo, lebo tá reklama bola naozaj strašná.
Stále si to myslíte?
Samozrejme. Klientova reakcia nás veľmi prekvapila, páčilo sa mu to. Hoci sme boli vtedy naozaj presvedčení, že to bude na žalobu.
Ako sa na svoju tvorbu pozeráte po čase? Máte aj vy syndróm toho, že by ste to po čase spravili inak?
Väčšinou to mám v sebe uzavreté. Keď niečo tvorím, trávim s tým toľko času, že už som rád, že som to dokončil. Nemám silu to ďalej riešiť. Samozrejme, že s odstupom času vidím niektoré technické veci, ktoré predtým nebolo možné urobiť inak, pretože na to nebola technika.
Ktorých československých režisérov si vážite?
Zo slovenských som vždy mal rád Formana, viem, že to znie ako klišé, ale pre mňa je veľmi inšpiratívny v tom, ako dokáže odpozorovať normálnych ľudí, ich správanie a reakcie. To je veľmi unikátne. A potom som mal, samozrejme, rád Věru Chytilovú, pretože bola tiež úplne originálna, ale zase v inom zmysle. No a Jakubiska som mal tiež veľmi rád. Pamätám si, ako sme na FAMU pozerali Sedím na konári a boli sme z toho úplne hotoví.
Sledujete aj seriály?
Bavil ma kriminálny seriál Most, potom The Killing. To boli prvé, ktoré som videl. Potom to bol Borgen a The Night Manager.
Čo by ste poradili mladému režisérovi, ktorý sa chce vydať cestou reklamy?
Aby mal prísny meter na to, čo bude robiť. Aby si dával pozor na výber toho, čo robí a určite aby sa nehnal len za peniazmi. Aby mal radosť z toho, čo natočil, a nie radosť z toho, že za to dostal peniaze. Pretože, len čo začne zle, tak už sa z toho nevyhrabe.
Čo by ste ešte chceli robiť v budúcnosti?
Vždy som chcel robiť film, ale objavil som čaro seriálu. Prekvapilo ma, ako mi je tento formát blízky. Sám som vďaka tejto skúsenosti začal sledovať seriály. Divák tu dostane väčší priestor premýšľať, dokáže ho viac prežiť, má viac času vstrebať ho. Film musí byť naozaj veľmi dobrý, aby si ho divák dokázal užiť tak ako seriál. Takže teraz by ma bavilo robiť seriály...
Kto je Ivan Zachariáš
Režisér podpísaný pod reklamami ocenenými zlatom v Cannes. Meno, ktoré je jedným z najžiadanejších reklamných tvorcov. Vyštudoval dokument na FAMU a práve natáčanie dokumentov bolo to, čo chcel od začiatku robiť. To sa mu však nepodarilo, namiesto toho sa zaradil medzi svetovú špičku v reklame. Najímali si ho značky ako Whiskas, Land Rover, Stella Artois či Honda. V súčasnosti sa prezentuje ako režisér seriálu Pustina, ktorý čoskoro uvedie HBO.
Ukážky svetových reklám, ktoré Ivan Zachariáš režíroval:
Newcastle: No Bollocks - Miners - agentúra Droga5, 2012
Nike: I feel pretty - agentúra Wiener & Kennedy Portland
Rexona: Stunt City - agentúra Lowe, 2005
Stella Artois: Pilot - agentúra Lowe, 2004
Land Rover: Born Free - agentúra WCRS, 2000