31 % ľudí na Slovensku si myslí, že sme súčasťou informačnej vojny, ktorú voči západným krajinám vedie Ruská federácia. Je to o 8 percentuálnych bodov menej ako pred mesiacom. Pribúda tých, ktorí na informačnú vojnu nemajú jasný názor. Na Slovensku aj v Českej republike je to už viac než štvrtina dospelej populácie.
Aj to ukázal reprezentatívny prieskum slovenskej a českej populácie realizovaný agentúrou Ipsos v spolupráci so Stredoeurópskym observatóriom digitálnych médií (Central European Digital Media Observatory, CEDMO). Priekum sa zameral na názory slovenskej populácie týkajúce sa dezinformácií a informačnej vojny v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Z výsledkov prieskumu:
- Zatiaľ čo na Slovensku podiel tých, ktorí si myslia, že sme súčasťou informačnej vojny vedenej Ruskou federáciou klesol o 8 percentuálnych bodov (p.b.) na aktuálnych 31 %, v ČR si to po poklese 5 p.b. aktuálne myslí 46 % respondentov.
- Zatiaľ čo pred mesiacom nemalo na túto tému jasný názor 13 % opýtaných na Slovensku a 18 % v ČR, dnes je to 26 % u nás a 27 % u našich susedov.
- Naopak skupina, ktorá je presvedčená, že informačná vojna je len zámienkou západných vlád vrátane tej svojej na obmedzovanie slobody prejavu a nepohodlných médií je relatívne konzistentná. Na Slovensku predstavuje aktuálne 28 % opýtaných a v ČR 19 %.
- Informačnú vojnu častejšie vnímajú mladší respondenti, respondenti s VŠ vzdelaním, vyšším príjmom a z väčších miest. Vníma ju tiež 85 % voličov strany Progresívne Slovensko, 68 % voličov SaS a 52% voličov strany OĽaNO. Opačný názor prevláda medzi voličmi strán Republika (70 %), Smer (59 %) a ĽSNS (47 %).
- Takmer 40 % respondentov si myslí, že k problému dezinformácií prispievajú algoritmy sociálnych médií. Podobný počet z nás ale tiež viní spravodajstvo mainstreamových médií a vládnu politiku proti „fake news“ a dezinformáciám. V ČR za najväčší problém považujú spôsob konzumácie správ bežnými ľuďmi.
- Algoritmy sociálnych médií vinia najmä vzdelanejší respondenti, tí ale vo vysokej miere uvádzajú vplyv všetkých ponúkaných faktorov.
- Naopak, najstarší respondenti vo veku nad 70 rokov uvádzajú až v 54 % vplyv spravodajstva mainstreamových médií. V tomto sa zhodnú s voličmi strán SNS. 73 % z nich vidí príčinu šírenia dezinformácií v spravodajstve mainstreamových médií. Nasledujú voliči Republiky (57 %) a Smeru (50 %).
- Najväčšími kritikmi vládnej politiky voči „fake news“ a dezinformáciám sú voliči strán Smer a PS (zhodne po 51 %).
- Takmer polovica respondentov v oboch krajinách spontánne popísala pojem „fake news“ ako „falošné, nepravdivé správy“. Väčšina respondentov v oboch krajinách dokázala spontánne opísať pojem „fake news“.
- Najväčší problém s tým mali najstarší respondenti. 11 % respondentov nad 70 rokov uviedlo, že ide o anglický výraz, ktorému nerozumejú a 10 % definovali „fake news“ ako „hlúposti“.
- Na základe iných výskumov ale vieme, že napriek zhode na tom, že „fake news“ sú falošné, či nepravdivé správy, existujú zásadné rozdiely medzi vnímaním toho, či je daná informácia pravdivá alebo nie.
- Krátko po zablokovaní viacerých dezinformačných webov NBÚ s týmto krokom súhlasilo 39 % opýtaných. Postoje populácie k tejto právomoci a jej využívaniu sa teda výrazne nezmenili.
- S blokovaním súhlasia najmä mladí ľudia vo veku 18-39 rokov, VŠ vzdelaní (43 %) a respondenti z Bratislavy (47 %). Tiež s ním súhlasia voliči strán Progresívne Slovensko (77 %), Za ľudí (66 %), Sas (65 %), KDH (64 %), a OĽaNO (54 %).
- Opačný názor majú respondenti nad 60 rokov a voliči Republiky (61 %) a Smeru (55 %).
O prieskume:
Prieskum realizovala agentúra Ipsos na reprezentatívnej vzorke 1004 respondentov (SR) a 1000 respondentov (ČR) starších ako 18 rokov v dňoch 31.5. až 5.6.2022 pomocou on-line zberu dát. Vzorka respondentov je reprezentatívna pre slovenskú a českú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu a veľkosti miesta bydliska. Prvá vlna bola realizovaná v dňoch 31.3. až 6.4.2022 a druhá v dňoch 30.4. až 5.5.2022.