Čo vás prekvapilo na Zlatom klinci?
Ako porotca som tu bol už tretíkrát. Tiaž zodpovednosti však tento rok bola trochu väčšia. Nemal som síce žiadny hlas, nehlasoval som pri jednotlivých prácach, ale bol som zodpovedný za výsledok. Preto som väčšinu prác kontroloval na začiatku a aj na záver, či sme sa ako celok rozhodli správne. V prvom rade ma prekvapilo množstvo prihlásených prác.
Pamätám si, ako sme pred piatimi rokmi, keď bola len jedna porota, hodnotili dvesto prác. Vtedy sme si hovorili: Fú, to je naozaj veľa. Teraz sme mali tých prihlášok vyše štyristo. Napriek tomu počtu sme však medzi prácami nezachytili žiadnu dychberúcu „šlehu“, ktorú by sme sledovali naprieč kategóriami a hovorili si, že toto je kandidát na Grand Prix.
Ani sa ten kandidát nakoniec nenašiel.
Nenašiel, ale Grand Prix je skôr výnimkou. Treba si uvedomiť, že najlepšie práce nakoniec zadávajú benchmarky. Zlatý klinec sa neudeľuje za päť- alebo desaťročné obdobie a nemôžeme sa tváriť, že ak sme tu nenašli novú Bejby Blue či Absolutku, tak neudelíme zlato.
Zadefinovali sme si, že tie najlepšie práce, ktoré sme videli, majú hodnotu zlata, a tomu sme prispôsobili zvyšok rebríčka. Tretím prekvapením bol fenomén spoločenskej zodpovednosti. Ešte pred rokom mi na ADC Czech Awards českí porotcovia hovorili, že na Slovensku sa v reklame stále spieva a existuje aj silná produktová reklama. V Česku sa riešili väčšinou vážne témy, no nie pre neziskovky, ale pre veľké značky – IKEA hovorila o domácom násilí, Česká sporiteľňa sa zaoberala optimizmom v čase pandémie....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.