Zber dát v politických prieskumoch
Jednou z kľúčových súčastí prieskumu je zber dát, a teda zber odpovedí od respondenta. Ten v súčasnosti prebieha troma základnými spôsobmi:
- Osobný zber prostredníctvom anketára (face to face). Samotný rozhovor sa zapisuje do počítača (CAPI) alebo tabletu (TAPI). Klasický papierový dotazník je už na ústupe.
- Telefonické dopytovanie (CATI), zvyčajne prostredníctvom sofistikovaných softvérov call centier.
- Online zber (CAWI) – respondenti sú dopytovaní prostredníctvom online panelov. Online panel je aktívna databáza respondentov, ktorí dopredu súhlasia, že sa zúčastnia na prieskume, poskytnú svoje údaje na spracovanie a pri realizácii prieskumu sa z nich vyberú tí, ktorí čo najviac reprezentujú slovenskú populáciu. Dnes sa napríklad v USA takto realizuje až 80 percent politických prieskumov.
- Multimód zber – ide o kombináciu predchádzajúcich zberov. Dôvodom je fakt, že niektoré cieľové skupiny sú lepšie dostupné online, kým iné napríklad osobným zberom.
Zber dát nemôže prebiehať veľmi dlho, pretože medzitým sa môžu udiať rôzne situácie alebo zmeniť faktory, ktoré majú vplyv na rozhodnutie voličov. Ideálny je podľa SAVA zber dát v dĺžke štyri až päť dní, zasiahnuť aj víkend, a teda zaistiť dostupnosť čo najširšej časti populácie.
Reprezentativita prieskumu
Keď chceme, aby prieskum priniesol relevantné výsledky, najčastejšou podmienkou je, aby bol reprezentatívny. Neplatí tu však to, že čím je väčšia vzorka, tým je prieskum reprezentatívnejší. Je to skôr o tom, ako starostlivo je vzorka zostavená, ako je heterogénna, či respondenti odrážajú štruktúru cieľovej skupiny, v prípade politických prieskumov – štruktúru dospelej populácie.
Aby bolo možné reprezentativitu prieskumu dosiahnuť, v praxi sa používa kvótny výber. Pri politických prieskumoch sa najčastejšie používajú kvóty ako vek, pohlavie, národnosť, vzdelanie, veľkosť sídla a región. Prieskumné agentúry z dát zo sčítania ľudu poznajú štruktúru slovenskej populácie, a teda je ich cieľom, aby vzorka respondentov v rámci politického prieskumu čo najviac odrážala, resp. bola reprezentatívna vzhľadom na spomínané parametre. Ak máme na Slovensku 10 percent ľudí vo veku 18 až 29 rokov, tak aj vo vzorke musí byť táto kvóta dodržaná.
Štatistická chyba
„Štatistická chyba (odchýlka) je prítomná v každom prieskume, nedá sa jej vyhnúť. Jej podstata je v tom, že pri náhodnom a metodicky čistom výbere ľudí do prieskumnej vzorky sa do výberu dostanú ľudia, ktorých názory sa môžu mierne líšiť od názoru celej cieľovej skupiny," objasnil Rastislav Kočan predseda SAVA, managing partner Go4insight.
A ak by sa výber prieskumnej vzorky rovnakou metodikou opakoval znovu, do výskumnej vzorky sa dostanú iní respondenti, ktorých názory sa budú opäť mierne odlišovať od celej populácie, ale aj od prvej skupiny.
Túto variabilitu výsledkov opisuje štatistická odchýlka. Dôležité je pochopiť, že štatistická chyba závisí hlavne (ale nielen) od veľkosti vzorky. Čím je vzorka prieskumu vyššia, tým je variabilita výsledkov (štatistická odchýlka) nižšia. Prieskum je tak pri väčších vzorkách presnejší, nejde však o priamu úmernosť. Pri malých vzorkách má nárast počtu respondentov podstatne vyšší efekt ako rovnaký nárast pri vyšších vzorkách.
Prieskumy sa robievajú najčastejšie na vzorke 1 000 respondentov, pretože pri tejto veľkosti sa štatistická odchýlka dostáva na úroveň približne 3 percent. Je to kompromis medzi presnosťou a nákladmi na prieskum.
Príklad: Ak má politická strana v prieskume namerané preferencie 20 percent, správna interpretácia je takáto: s pravdepodobnosťou 95 percent je podpora danej strany niekde v rozmedzí 17 percent až 23 percent. Pritom výsledky okolo stredovej hodnoty 20 percent sú pravdepodobnejšie ako výsledky pri krajných hodnotách (Gaussova krivka).
Rastislav Kočan predseda SAVA, managing partner Go4insight
Rozdiel medzi volebnými preferenciami a volebným modelom
Na Slovensku sa dlhé roky merali len voličské preferencie. Takto merajú agentúry Focus a AKO. Merajú sa prostredníctvom reprezentatívneho prieskumu na celej populácii Slovenska. Respondenti odpovedajú, v prípade, že by sa voľby uskutočnili najbližší víkend: či by išli voliť a s akou pravdepodobnosťou; či vedia, koho by šli voliť; ktorú stranu by volili. Z celej vzorky respondentov sa odpočítajú tí, ktorí by nešli voliť alebo nevedia, koho by volili. Preferencie pre danú politickú stranu sa počítajú ako podiel tých, ktorí si vybrali danú stranu, a všetkých rozhodnutých voličov.
Volebný model používajú na Slovensku napr. agentúry Ipsos alebo NMS. Základ je úplne rovnaký. Uskutoční sa reprezentatívny prieskum na celej populácii Slovenska. Respondenti odpovedajú, v prípade, že by sa voľby uskutočnili najbližší víkend: či by išli voliť a s akou pravdepodobnosťou; ktorú stranu by volili ako svoju prvú voľbu a ako sú o tejto voľbe presvedčení; ktorú stranu by volili ako svoju druhú a/alebo tretiu voľbu a ako sú o tejto voľbe presvedčení. Následne prichádza matematické modelovanie. Každá agentúra má svoj špecifický „vzorec“, akým spôsobom vypočíta podporu pre jednotlivé strany. Bežne sa do úvahy berie pravdepodobnosť účasti na voľbách, prvá a ďalšie voľby a pravdepodobnosť týchto výberov.
Na Slovensku ešte nemáme dostatočne dlhú históriu meraní, aby bolo možné s určitosťou tvrdiť, že jeden spôsob je lepší ako druhý. Navyše, oba spôsoby serióznych agentúr dávajú v súčasnosti podobné výsledky. V Česku, kde sa volebný model využíva dlhšie, bol pri posledných parlamentných voľbách pomerne presný.
Je dôležité zdôrazniť, že volebné preferencie alebo volebný model nie sú volebným odhadom, teda nemajú za cieľ odhadnúť, ako dopadnú voľby. Preferencie sú akoby aktuálnou fotkou – pohľadom do reality v danom čase. Samotné preferencie majú veľmi výraznú dynamiku, do ktorej vstupuje premenlivosť volebného správania a tiež správanie nerozhodnutých ľudí.
Čo je možné v rámci politických prieskumov ešte merať?
Okrem prvej, druhej alebo tretej voľby sa bežne meria aj negatívne rozhodnutie, teda koho by respondenti určite nevolili. Merajú sa taktiež sympatie politikov a lídrov a tiež vnímanie rôznych káuz a dôležitých tém.
V posledných obdobiach ľudia svoje volebné rozhodnutie odkladajú a približne 30 percent z voličov sa rozhoduje tesne pred voľbami, preto je kľúčové merať predpokladanú účasť vo voľbách či pevnosť politického rozhodnutia.
Dokedy prieskumné agentúry merajú?
Možno povedať, že do poslednej chvíle pred voľbami, pretože realizujú aj vlastné analýzy a predikcie, ako voľby dopadnú, a potrebujú dáta aj na čas, keď sa začnú volebné štúdia v médiách. Volebné moratórium, ktoré je momentálne stanovené na 48 hodín pred voľbami, sa vzťahuje na zverejňovanie prieskumov, nie na ich realizáciu.
Výsledky politických prieskumov v médiách
Tlačová správa, ktorú vydávajú prieskumné agentúry smerom k médiám, by mala obsahovať: zadávateľa prieskumu, dátum zberu dát, metódu zberu, veľkosť vzorky a kvótne znaky, na základe ktorých boli respondenti do prieskumu vybratí. V slovenských pomeroch je napríklad veľmi dôležitá kvóta národnosť, pretože máme vysoký podiel občanov maďarskej národnosti, ktorí volia špecificky.
Zverejnené by malo byť tiež znenie otázky, informácia, koľko bolo nevoličov, koľko nerozhodnutých a z akého základu sú vypočítané samotné preferencie politických strán – základ predstavuje rozhodnutých voličov v percentách.
O SAVA
Slovenská asociácia výskumných agentúr SAVA pôsobí od roku 1999 ako výberové združenie agentúr alebo fyzických osôb zaoberajúcich sa výskumom trhu a verejnej mienky. Jej členovia sa vstupom do SAVA zaviazali dodržiavať medzinárodný etický kódex ESOMAR a základné štandardy kvality výskumnej praxe. SAVA tiež už pred mnohými rokmi stanovila a zverejnila tzv. Metodologické minimum pre zverejňovanie výsledkov výskumov preferencií v médiách (metóda, dátum zberu dát, veľkosť a štruktúra vzorky, znenie otázky). SAVA je jedinou brandžovou asociáciou v oblasti prieskumu trhu na Slovensku. Aktuálne má osem členov.