Povinný ESG reporting sa bude v nasledujúcich rokoch vzťahovať aj na slovenské podniky – postupne od veľkých cez stredné až po malé subjekty. Čo to pre spoločnosti reálne znamená?
Anna: V podstate ide o rozšírenie okruhu spoločností, ktoré budú reálne ovplyvnené nefinančným vykazovaním. CSRD smernica nadväzuje na podobnú smernicu (NFRD) z roku 2014, ktorá sa doteraz vzťahovala na veľké subjekty s viac ako 500 zamestnancami, väčšinou z bankového sektora a kótované spoločnosti. CSRD rozširuje pôsobnosť NFRD a bude sa vzťahovať aj na všetky malé, stredné a veľké spoločnosti obchodujúce so svojimi cennými papiermi na burze.
Pre podniky to v praxi znamená to, že budú musieť transparentnejšie informovať o rizikách spojených s udržateľnosťou vo všetkých oblastiach ESG. V prvom kole sa to týka podnikov, ktoré spĺňajú dve z troch podmienok, a to konkrétne, že majú minimálne 250 zamestnancov, tržby viac ako 40 miliónov eur a bilančnú sumu aspoň 20 miliónov eur.
Zuzana: Podniky si na začiatku musia stanoviť určité ESG ciele a následne sú zodpovedné za ich plnenie. Stanovené ciele bude firma reportovať v rámci nefinančného reportingu, budú overované nezávislým audítorom a podobne ako finančné výkazy budú verejne dostupné.
Pre podniky, ktoré začnú s implementáciou ESG už teraz, keď to nie je povinné, to môže znamenať konkurenčnú výhodu, ktorá sa prejaví lepšou pozíciou na trhu práce, ale aj vyššou dôveryhodnosťou u finančných inštitúcií a investorov. Treba podotknúť, že zavádzanie ESG cieľov nie je jednoduché a celá firemná kultúra bude musieť prejsť istými zmenami....
Zostáva vám 85% na dočítanie.