Televízia zostáva najvyužívanejším zdrojom spravodajstva, pričom sa aj v roku 2024 drží okolo úrovne 40 %. Sociálne siete si ale mierne zlepšili svoju pozíciu s miernym nárastom z 18,7 % na 19,7 %. Naďalej dominujú u mladších vekových skupín, najmä medzi respondentmi do 33 rokov, kde ich na získavanie spravodajských informácií využíva takmer 40 %.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v dňoch od 9. 9. 2024 do 17. 10. 2024 formou telefonických rozhovorov na vzorke 1000 respondentov realizovala spoločnosť CreditCall pre agentúru Neuropea. Išlo pritom o porovnanie s výsledkami reprezentatívneho prieskumu spred roka.
Spravodajské online platformy zaznamenali len minimálnu zmenu – pokles z 18,4 % na 18,1 %, pričom ich popularita je najvyššia medzi respondentmi vo veku 34 - 49 rokov. Printové a tlačené médiá si zachovávajú stabilne nízku popularitu, pričom ich najväčší podiel (okolo 3 %) je u starších nad 66 rokov.
„V medziročnom porovnaní sme nezaznamenali žiadny výrazný záchvev v tom, ako Slováci a Slovenky naprieč vekovými skupinami pristupujú v prijímaniu spravodajstva a vyhľadávaniu informácií. Obyvatelia Slovenska sú v tomto pomerne konzervatívni, zároveň však neprišla počas roka žiadna zásadná inovácia či informačný kanál, ktorý by zamiešal kartami,“ reaguje Peter Papanek, CEO agentúry Neuropea, ktorá sa venuje komunikácii a médiám.
Dôvera v zdroj článku ako rozhodujúci faktor na jeho otvorenie sa podľa prieskumu medziročne zvýšila z 28,3 % v roku 2023 na 30 % v roku 2024. Záujem o tému podľa titulku zostal ako rozhodujúci faktor pre otvorenie či prečítanie mediálneho výstupu stabilný (25 % v 2023 vs. 25,3 % v 2024), pričom mladší respondenti (18 - 33 rokov) sa riadia titulkom viac než iné vekové skupiny.
„Dôvera v zdroj článku ako rozhodujúci faktor odráža lojalitu k médiu ako takému, čo je najvýraznejšie u starších respondentov vo veku 50-65 rokov. Neznamená to však automaticky presné a dôveryhodné informácie, je to skôr otázka individuálneho pocitu vnímania dôveryhodnosti daného média,“ spresnil Peter Papanek.
Význam pútavých titulkov však mierne klesol z 21,9 % na 21 % a vizuálny obsah, teda fotografie a videá, sa v medziročnom porovnaní javia menej dôležitými - ich podiel klesol z 9,4 % na 7,8 %. To môže signalizovať posun k preferencii obsahu pred formou a že samotná atraktívnosť titulkov už nie je najrozhodujúcejším faktorom na prilákanie čitateľov.
V otázke dôveryhodnosti však nastal istý posun. Verejnoprávne televízne a rozhlasové médiá si medziročne mierne pohoršili v dôveryhodnosti, poklesli z 49,2 % na 45,4 %.
Peter Papanek za tým vidí najmä intenzívnu diskusiu o ich podobe, ktorá sprevádzala zmenu názvu a spôsob voľby ich riaditeľa. „Napriek tomu sú ale stále najdôveryhodnejším zdrojom spravodajstva, najmä medzi staršími vekovými skupinami 66 a viac rokov. Zaujímavé však je, že naopak súkromné televízie a rádiá zaznamenali nárast dôvery z 11,8 % na 14,5 %, čo môže naznačovať istú zmenu mediálnych preferencií, ktorú sa oplatí sledovať aj v ďalších rokoch.“
Domáca politika naďalej dominuje medzi sledovanými témami, pričom jej podiel ostáva stabilný (50,4 % v roku 2023 vs. 50,8 % v roku 2024). Sledovanosť športu však klesla z 37,6 % na 33,1 %, čo je veľmi zaujímavé, keďže rok 2024 bol superšportovým rokom s viacerými veľkými podujatiami.
Medzinárodné záležitosti a kultúra tiež zaznamenali pokles záujmu, pričom sledovanie kultúry a umenia kleslo z 30,5 % na 26,2 %. Finančné správy, regionálne témy a kriminalita zostávajú stabilnými oblasťami záujmu, pričom ich podiely sa výrazne nemenili.
„Medziročné porovnanie odhaľuje stabilitu tradičných médií, akými sú napríklad televízie. Sociálne siete prirodzene stúpajú, čísla však naznačili mierny odklon od povrchnosti. Respondenti totiž kladú väčší dôraz na pocit individuálnej dôvery k zdroju a kvalitu obsahu, pričom vizuálna atraktivita a senzácie v medziročnom porovnaní strácajú na dôležitosti,“ uzavrel CEO agentúry Neuropea Peter Papanek.
MEDZIROČNÉ POROVNANIE 2023 VS 2024:
