Odchádzajúci generálny riaditeľ RTVS Václav Mika hovorí o tom, že téma financovania RTVS je stále otvorená, o politických vplyvoch na verejnoprávnu inštitúciu, ale aj o tom, že hovoriť o zmene názvu RTVS je dobrá téma, ako otočiť záujem niekde inde.
Prvý náznak nespokojnosti politikov s RTVS prišla s koncesiami, ktoré neboli schválené.
Najskôr poviem, že koncesie sú fenomén „dva v jednom“. Jednak je to podľa mňa stále základný a v Európe aj vo všetkých štandardných verejnoprávnych inštitúciách osvedčený model financovania médií. Na druhej strane, sú to zdroje, ktoré vytvárajú podmienky na to, aby verejnoprávna inštitúcia nebola závislá od štátneho rozpočtu, dotácií, od toho, ako som hodnotený politikmi na to, aby som dostal peniaze. To je súvaha toho, že dva v jednom. Aj ekonomicky aj politicky. A ďalšia vec je to, aká je budúcnosť. S Jaroslavom Rezníkom sa zhodneme aj v otázke financovania, aspoň tak, ako o tom píše vo svojom projekte. Tá téma sa bude musieť riešiť, pretože Jaro má ambiciózny projekt, hovorí o rozvojových programových projektoch, a tie sa bez zmeny financovania robiť nedajú. Takže toto bude na stole ďalej. V zásade sú dve témy: štátny rozpočet, čiže percento HDP, a zvýšenie koncesií. V parlamente je táto téma zastúpená a dominuje aj v opozícii.
Ak porovnáme túto voľbu generálneho riaditeľa s predchádzajúcou, kde ste sa tiež stretli s pánom Rezníkom, bolo to iné. O tejto sa hovorilo v médiách viac, obzvlášť to bola politická podpora alebo nepodpora jednotlivých kandidátov. Neovplyvní táto voľba budúcnosť RTVS?
Dal som si záväzok, že nebudem hodnotiť slová, ale skutky. Keď som sem prišiel, povedal som si, že si dám veľký pozor, aby som nehodnotil svojich predchodcov, pokiaľ to nebude nevyhnutné, ale budem sa pozerať dopredu. Teraz to otočím v opačnom garde: rovnako nebudem hodnotiť niekoho avizované kroky podľa niekoho vyjadrení, ale podľa toho, aká bude realita.
Bude to mať Jaroslav Rezník ťažšie v súvislosti s tým, že dostal podporu od viacerých strán?
To sa musíte opýtať jeho. Podstatné je to, akých si vyberie kolegov. Predpokladám, že sa o tomto budeme rozprávať, keď sa stretneme ešte pred odovzdaním. Či nájdeme spôsob, ako si kultivovane odovzdať mandát. Predpokladám, že mi aj povie, aké očakáva personálne zmeny a akých si donesie kolegov.
Očakávate personálne zmeny?
Rozhodne áno. Veď je to prirodzené. Otázka je, na akých budú úrovniach a akí to budú ľudia.
Očakávate, že niekde nenastanú zmeny? Napríklad v Slovenskom rozhlase.
To je špekulácia. Som v situácii, keď by som veľa špekuloval a prejudikoval niečo, o čom nemám jasnú vedomosť. Počul som už toľko príbehov, kto sem má prísť, ale ani jeden príbeh nevnímam ako bernú mincu.
Dá sa predpokladať, že nový riaditeľ si donesie vlastných ľudí. Vy si zoberiete nejakých ľudí so sebou?
Nenastupujem okamžite na konkrétnu mediálnu misiu. To znamená, že to nebude tak, že kontinuálne prejdú ľudia so mnou do nového mediálneho alebo iného projektu. Do budúcnosti to nevylučujem. Vždy ako jeden z atribútov mojej práce a výziev je to, že to robím s ľuďmi, ktorým verím, ktorých mám ako profesionálov absolútne blízkych a vyskúšaných. Aktuálne to tak nie je, nebol som na to pripravený a neurobím žiadnu chaotickú zmenu. Som človek, ktorý sa naučil pracovať s úvahou a zrelosťou. Keby som do niečoho išiel, mal by to byť udržateľný projekt, nie nejaká rýchla zmena.
Kedy budeme reálne vidieť kroky nového riaditeľa, ak nebudeme brať do úvahy personálne zmeny? Pýtam sa v súvislosti s tým, že vieme, ako je nastavená jesenná programová štruktúra. Plus-mínus sú zazmluvnené nejaké projekty, čo sa týka koprodukcií, detto šport.
Nový riaditeľ dostane odpočet, takzvaný účet RTVS, kde bude stav rozpočtu, bilancia rozpočtu, hospodárenie a do konca roka všetky projekty jesennej sezóny, všetky dlhodobé projekty, koprodukcie, dokumenty, výročia, udalosti a na konci nadčasové projekty a investície. To všetko bude súčasťou odpočtu. To je zrejmé, že to bude dobiehať a pokračovať. Aj licenčné práva aj športové práva sa financujú priebežne a s tým sa ráta dlhodobo. To bude súčasťou odpočtu a bude viditeľné, čo je tu pripravené. Predpokladám, že aj nový manažment projekty dokončí, keďže prešli výberovým konaním, audiovizuálnym fondom, takže sú projektovo nastavené. Ostali projekty, ktoré vlastne sú súčasťou štandardného televízneho a rozhlasového programového konceptu, a tam to závisí od riaditeľa. Zdôrazňujem to, že sezónne projekty sú podpísané do konca roka, a ani by nebolo dobré vytvárať dlhodobé záväzky riaditeľovi v tejto oblasti nad rámec tohto roka. V auguste vyrábame v našich štúdiách aj formáty jesennej sezóny, to chápu obidve strany. Ale už bude potrebné pracovať na jarných formátoch, a to treba začať v auguste alebo v septembri. Takže sú tu nejaké licencie, nejaké podmienky, buď sa bude pokračovať, alebo nie.
Počas voľby vám vyčítali zanedbanosť Slovenského rozhlasu a onlinu. Dalo sa s onlinom urobiť viac?
To je veľmi dobrá otázka. Áno aj nie. Áno, ale. Online, konkrétne spravodajský web, je na spustenie. Je to projekt pripravený, ale aby bol udržateľný, je potrebná zmena financovania, ale aj legislatívy. Dnes je situácia taká, že si neviem predstaviť, že sa spustí veľký online projekt, keby by nemal podporu v legislatíve. Z verejných zdrojov dnes zo zákona nám nie je umožnené financovať online. Zákon hovorí jasne, koľko služieb rozhlasu a koľko televízie. Ak má teda byť ten projekt udržateľný, musia ísť do toho verejné zdroje a financie zo zmluvy so štátom, a to reálne nie je možné. A nehovoríme o pár stotisíc eurách.
Svoje plány ste za päť rokov viac-menej splnili. No niečo také výrazné ako samostatná spravodajská stránka v nich nefigurovala.
Nebola tam práve z tohto dôvodu. Mediálna realita mi neumožňovala, aby som tam dal nejaký väčší online projekt. Keby to niekto študoval a pozrel si legislatívu, logicky by mi bolo vyčítané, odkiaľ to chcem financovať.
Bol problém riešiť zmenu legislatívy s vládou? Mimochodom, všetci kandidáti hovorili v prezentáciách o onlinových plánoch.
Každému som to hovoril na vypočutiach, že pozor na legislatívu. Ale aby som bol konkrétnejší. Návrh zmeny koncesií obsahoval aj návrh zmeny o rozsahu služieb RTVS. To znamená, už minulý rok v návrhu legislatívnych zmien, kde bola zmena koncesií, bola aj zmena zákona o RTVS, kde bola doplnená aj táto zmena. Na to sa priebežne myslí a každý tomu legislatívne rozumie, ale na takú zmenu musí byť príležitosť. Vtedy bola táto a neviem, či sa to tak rýchlo zopakuje.
A výčitky smerom k rozhlasu?
A čo sa týka rozhlasu, už som to hovoril: televízia revolučnou cestou a rozhlas evolučnou. Prečo evolučnou? Také dramatické zmeny, aké boli v televízii, by mohli urobiť viac škody ako úžitku. V televízii máme za päť rokov takmer 50 percent nových pracovníkov. Menia sa distribučné trasy, mení sa charakter samotnej televízie. To všetko sa premietlo do všetkých oblastí, aj do personálnej.
V minulosti vám vyčítali aj spoluprácu s externými dodávateľmi. Je lepšie spolupracovať s nimi, alebo in-house?
V prvom rade panuje v tejto téme hlboká neznalosť. Bolo to pertraktované konkrétne z jednej politickej strany, a myslím si, že účelovo. Nevedomosť je v tom, že zákon nám udáva povinnosť 15 percent nezávislej európskej produkcie. Neznalosť v tom, že televízia za tých päť rokov vyrába proporčne k celkovej výrobe externe menej ako predtým. Výroba sa zdvojnásobila, externá výroba rástla menej. Televízia bez externých kapacít nevyrobí nič zo zásadných projektov, lebo sa pred rokmi zbavila technológií, ľudí a vecí, ktoré tvoria toto zázemie. Takže je to nevyhnutné z hľadiska kapacít, podmienok a ľudí a je to nevyhnutné aj preto, lebo RTVS nebola schopná vyrábať veľké projekty inak. Ale otočím to naopak. Aj napriek tomu zdvojnásobila výrobu a prioritne využíva vlastné kapacity. Je to lákavé povedať, že koľko zarábajú externé firmy. Vždy zarábali, ale teraz sa vyrába interne oveľa viac ako predtým. Ale aby sme tomu všetci rozumeli. Žiadna výroba sa nevyrába v inom štúdiu a kapacitách ako našom, ak vôbec máme ešte voľnú kapacitu vyrábať.
Je tu na zásadné programy dosť spoločností?
Rozdeľme to na tri oblasti. Prvou sú filmy, koprodukcie, dokumenty. Tam je to externé, vieme prečo. Audiovizuálny fond nemôže čerpať RTVS, takže vysvetľovať to, prečo vyrábame filmy koprodukčne, by bolo naivné. Fond môže čerpať iba konkrétny producent a my sme partner. Potom je tu oblasť veľkých formátov cyklickej výroby, kde to je otázka toho, že väčšinou my sme partner, ktorý má licenciu a určuje podmienky internej výroby. Externý partner do toho prináša to, čo znamená externý vklad. A potom máme čistú in-house výrobu. To sú tri štandardné veci. Polemika bola o druhej možnosti, či sa dajú vyrábať cyklické veľké formáty interne, na to som odpovedal, že je to zatiaľ ilúzia. Čo je podstatná vec, formáty, ktoré tvoria základ RTVS, najmä televízie, čiže vlastná tvorba, vyrábame my. Seriály, Kolonáda a Tajné životy, produkované RTVS, sú vyrobené v RTVS. To predtým nebolo. Na to sa absolútne zabúda.
Koaliční politici nie raz napádali objektivitu spravodajstva.
Je to ich práca. Robia to všade. Nepoznám krajinu, kde by sa politici nevyjadrovali k verejnoprávnym médiám. Nedeje sa u nás nič, čo by sa nedialo aj inde. V Českej republike je to tak isto. Máme tam partnerskú veľmi silnú zavedenú verejnoprávnu inštitúciu. Deje sa to aj v Rakúsku. Deje sa to aj v Poľsku a Maďarsku, ale tam je to už v úplne inej lige.
Bude u nás nasledovať systém, ktorý je v Poľsku?
Nemyslím si. Ani legislatívne, ani spoločensky to tak nie je nastavené. Možno by to bolo niekoho želaním, ale nemám tieto obavy.
RTVS má pravidelné zasadnutia, kde sa spovedá Rade RTVS. Popri voľbe nemala rada žiadne slovo. Bolo to iba politická záležitosť.
To je veľmi veľká a široká debata. Poviem iba jeden príbeh. Rada je zodpovedná za schválenie rozpočtu a schválenie konceptu. Keď ho neschváli, môže to byť dôvod na odvolanie generálneho riaditeľa. Z hľadiska bežného výkonu riaditeľa je absolútne zainteresovaná, schvaľuje všetky dôležité akty, ale nemá žiadnu ingerenciu k voľbe. To znamená, že riaditeľ je zvolený, ale môže naraziť na realitu fungovania Rady RTVS, keď nebude môcť presadiť svoj koncept alebo rozpočet.
Čo čaká RTVS v budúcnosti?
Pred dvoma rokmi som mal tlačovku, mal som veštiacu guľu, pozeral som sa do nej a hovoril si, že keby som tak vedel, aká bude budúcnosť RTVS. Keby som vedel, že tam ešte dva roky bude tento manažment, v takom mediálnom nastavení, tak som šťastný. Aj keď som to tam nevidel, stalo sa.
Stále sa rozprávame o RTVS, ale počas voľby zaznelo aj to, aby sa RTVS vrátila k pôvodným názvom.
Pre mňa je to vtipné. Som človek, ktorý má jasno v pohľade na budúcnosť a nezaoberám sa otázkou, čo by bolo keby. Veľakrát som dostal otázku aj na medzinárodných fórach, či spojenie rozhlasu a televízie bolo efektívne. Ono už nastalo. A už sa urobilo tak veľa preto, aby to bolo funkčné a udržateľné, že baviť sa o tom, čo by bolo, keby nebolo... RTVS je spojená a má meno. Keď by som urobil prieskum medzi divákmi a poslucháčmi, akou prioritou je pre nich názov, tak to dopadne – nezaujíma ma to. Ich zaujíma to, aký máme program, či prerušujeme vysielanie reklamou, aký typ programov vyhľadávame, čo v rozhlase, koľko máme vlastných formátov. Je to veľmi dobrá téma, ako otočiť záujem niekde inde. Konkrétny mediálny obsah a ponuka programu, to je pre divákov a poslucháčov podstatné, nie to, ako sa voláme a akú máme definíciu.
Čo sa týka kauzy esemesiek Gábora Grendela, ako vnímate styky novinárov a politikov?
Aby sme to uzavreli. Niečo podobné sa stalo aj v iných krajinách a iných mediálnych domoch a verejnoprávnych inštitúciách. Na konci dňa je to možno dobre, lebo je to skúška v tom, že prijmete rýchle a konkrétne opatrenia. Zriadili sme komisiu, prešetrovalo sa, boli tam nezávislé osobnosti, prijal sa záver a ten bol, že do zásahov v spravodajstve nedošlo. Niekto môže veriť, niekto nie, ale to je realita. Druhá vec je aj to, aby RTVS vedela na takéto veci reagovať štandardným spôsobom. Musím povedať, že keby niekto na Slovensku umožnil to, aby sa takýmto spôsobom získané informácie stali predmetom personálnej politiky, tak spánombohom. Pretože medzi politikmi a novinármi fungujú esemesky. Ako hovorca nejakej politickej strany komunikuje s médiom? Komunikuje tak, že sa obráti na niekoho kompetentného. To je vysoko formálne a v praxi normálne. Čo sa deje v pozadí, to nebudem hodnotiť, lebo o tom nemám vedomosť. Ja také esemesky nemám.
Možno išlo v prípade pána Dika aj o etickú stránku komunikácie.
Novinári budú vždy s politikmi komunikovať. Ako inak získajú informácie? Keď niekomu zasiahnete do osobnej korešpondencie a ešte môže s tými esemeskami nejako pracovať, to predsa nebudem hodnotiť. Etickú stránku už vôbec nebudem hodnotiť, lebo neviem, o čom sa bavíme. O akých esemeskách. Či sú originálne, či neboli účelovo manipulované. Hovoríme o tom, že politici s novinármi komunikujú a nie je to nič, čo by bol objavom v novembri 2016.
Nikdy ste nerozmýšľali o tom, že keby ste stiahli šéfa spravodajstva Lukáša Dika, zachránilo by to kontinuitu v RTVS?
Nie. Keby som na základe takto získaných informácií robil personálne opatrenie, vytvorím taký precedens, ktorý sa môže opakovať na akejkoľvek úrovni.
Nedá sa nevrátiť k televíznej téme z tohto roka. Ako veľmi potrebuje byť televízia v terestriáli?
To nie je otázka, ako veľmi. Ona tam musí byť. Nie len pre to, že nám to ukladá zákon. RTVS musí byť dostupná vo všetkých platformách, v terestriáli najviac. Pretože je to jediná nespoplatnená platforma na trhu. To znamená, nevyhnutne. Pre nás by bolo vyhovujúce, keby bol terestriál ešte silnejší, ako je. Dnes sa vo všetkých ostatných platformách aj za komerčné televízie platí. RTVS je dnes prakticky jediná voľne dostupná a nespoplatnená televízia na Slovensku.
Nebojíte sa, že túto vec zmení digitál?
Myslíte nárast multikanálových domácností a platforiem? Ten má svoje ohraničenie. Už to veľmi rásť nebude. Na Slovensku máme veľa domácností, ktoré nemajú dôvod mať spoplatnenú platformu a platiť. Nie sme ekonomický zázrak sveta.
Za akú cenu sa oplatí mať terestriál?
To nie je téma pre nás. Cena, za ktorú je terestriál, je pre každého rovnaká. My máme povinnosť dopraviť signál do posledného možného miesta, kde to nie je efektívne pre žiadnu inú platformu. Nie je to najväčšia položka nášho rozpočtu. Z iného pohľadu, RTVS bojovala a bojuje úspešne aj o licencie a športové práva. Aké je dôležité to, aby aj posledná domácnosť na kraji sveta na Slovensku mohla vidieť olympiádu, majstrovstvá sveta či Tour de France?
Keď sme hovorili o tom, že by bolo potrebné zvýšiť koncesie, rátali ste s objemom, ktorý príde do RTVS. O akú sumu by sa mal zvýšiť objem, aby v tom boli zahrnuté nové projekty?
Pre mňa je táto téma jasná. Do konca roka 2017 je vybilancovaný rozpočet RTVS. Na rade je návrh zmeny rozpočtu, ktorý je ekonomicky priaznivý. Rozpočet sa vďaka lepšiemu hospodáreniu zlepšuje. Do konca roka je udržateľný. A bude rátať so všetkými známymi rizikami, ktoré sa môžu prejaviť. Budúci rok rozpočet hovorí jednoznačne o dvoch parametroch. Ak bude chcieť nový riaditeľ priniesť tretí kanál a príde s ambíciou rozšírenia pôvodnej tvorby, bude potrebovať vyššie a nové zdroje. Má dve možnosti: buď sa presadí zmena financovania, spomínal som dve možnosti. Súčasná kombinácia zmluva so štátom, koncesie, vlastné príjmy alebo naviazanie na štátny rozpočet, to znamená zmena vo vzťah k percentu HDP. Alebo dostane nejaké prostriedky zo štátneho rozpočtu iným spôsobom, subvenciami alebo zvýšením zmluvy so štátom. To sú jediné dve možnosti. Iné nepoznám.
Venovali ste dosť času tomu, aby platilo čo najviac koncesionárov. O koľko percent viac sa dá ešte vybrať takýmto spôsobom?
Toto nie je zdroj, ktorý môže relevantne pomôcť RTVS. Právnické osoby platia prakticky na sto percent, tam je databáza prepojená so Sociálnou poisťovňou. Čo sa týka fyzických osôb, keďže hovoríme o tom, že dnes vyberáme o osem miliónov viac ako pred piatimi rokmi, tá hranica je ešte maximálne niekoľko miliónov, a nie desiatok. Takže to nie je niečo, za čo postavíte nový koncept. A hlavne tam je ešte tá vec, že sa platí za jednu domácnosť, takže hranica preukazovania už je vlastne dnes na hranici toho, čo vám dnes umožňujú právne a iné mechanizmy výberu.
Z hľadiska meniacej sa televízie ako média a onlinu nie je neskoro spustiť tretí kanál v roku 2019? Keď už teraz vidíme, ako digitalizácia ovplyvňuje sledovanosť televízie?
Jaroslav Rezník povedal, že to chce spustiť v roku 2019 pred šampionátom v hokeji, ktorý bude u nás alebo pri letnej olympiáde v Tokiu. Ak je to reálna ambícia, musí byť projekt udržateľný. To znamená, že ak nebude mať zmenu financovania, nemôže to začať skôr. Možno teda ráta s tým, že dovtedy to bude vyriešené. Na spustenie toho kanála stačí menej ako rok. Keď budú zdroje, do roka je to spustené.
Ako si predstavujete druhý august 2017?
Predstavujem si ho tak, že je ľahko možné, že sa tu stretnem s Jarom Rezníkom, že si dáme ešte nejaký brífing, v akom stave sú veci, a potom pôjdem domov.
Budete schopný po piatich rokoch vypnúť?
Za tých päť rokov som zanedbal množstvo svojich aktivít, nielen osobných, ale aj pracovných. Stále som pasívny akcionár v niektorých spoločnostiach. Musím si urovnať pracovné dlžoby. To, čo som robil aj predtým.
Môže žiť mediálny človek bez médií?
Môže, ale ako dlho?
Máte odhad, že ako dlho?
Určite mám odhad, že do konca roka. Ale to je taký kalendárny, umelo vytvorený režim alebo časový úsek. Ale to je čochvíľa.
Potom sa začnete rozhliadať?
Budem sa rozhliadať už predtým, len dovtedy nepadne žiadne zásadné rozhodnutie.
Dostali ste ponuky?
Prirodzene, ale to sú ponuky, ktorými sa až tak vážne nezaoberám.
Vedeli by ste si predstaviť aj to, že by ste prijali ponuku aj z iného typu média ako z televízie?
Predstaviť si viem všetko, ale takú ponuku som nedostal, ani ju aktuálne nezvažujem na Slovensku.
Prijali by ste ponuku komerčných televízií za súčasných podmienok, ktoré sú momentálne na trhu?
Nie, nie.
A z českého trhu?
Neriešim tam žiadne ponuky. Ale v zahraničí nejaké ponuky mám.
Rumunsko?
A v Rumunsku (úsmev), ako iste viete, mám najbližšieho priateľa prakticky v najvyššej manažérskej pozícii, ale nelanáril ma a nejdem sa sťahovať do Bukurešti.
Aké bolo vaše najlepšie rozhodnutie počas vášho funkčného obdobia?
Manažment. Moji ľudia. To poviem bez rozmýšľania. Bez kvalitných ľudí, profesionálov, ktorí veria veciam, sú zapálení, robia na firme, ako na svojom. To je fenomén, ktorý sa neobjavuje veľmi často.