Európska komisia chce v rámci snahy o ochranu plurality médií získať lepšie informácie o ich vlastníkoch. Exekutíva Európskej únie preto tento týždeň spustila projekt, ktorý má za cieľ vytvoriť interaktívnu databázu majiteľov médií v členských krajinách.
Podľa podpredsedníčky EK Věry Jourovej nie je v niektorých štátoch vlastníctvo televíznych, rozhlasových či vydavateľských spoločností úplne transparentné a komisia pripraví kroky, ako situáciu zlepšiť.
Podľa tohtoročných výsledkov monitoringu plurality médií spolufinancovaného EÚ sa v niektorých štátoch európskej dvadsaťsedmičky v minulom roku zvýšila koncentrácia médií v rukách niekoľkých veľkých vlastníkov. Zároveň sa veľakrát nedá presne zistiť, kto médiá ovláda.
Najväčšie nedostatky sú v Maďarsku, Bulharsku či na Cypre
„Naše výročné správy o právnom štáte takisto ukázali, že hoci niektoré členské štáty majú zavedené systémy zabezpečujúce transparentnosť vlastníctva médií, iné takýto systém nemajú alebo sa stretávajú s prekážkami účinného zverejňovania,“ oznámila Jourová. Komisia tento rok zistila najväčšie nedostatky v transparentnosti vlastníctva médií napríklad v Maďarsku, Bulharsku či na Cypre, čiastkové problémy vidí však aj v ďalších krajinách.
Brusel preto začal spolupracovať s tímom expertov z univerzity v Salzburgu, ktorí tento týždeň začali prácu na novej databáze. Zisťovať skutočných vlastníkov médií chcú napríklad tak, že budú analyzovať výkazy firiem, výkazy reklamných nákladov, prieskumy sledovanosti, akcionárske a organizačné štruktúry a viesť rozhovory s odborníkmi a novinármi v sledovaných krajinách.
V prvej skupine je Maďarsko aj Česko
Projekt začína skupinou 15 krajín, medzi ktoré bude patriť napríklad práve Maďarsko, kde sa podľa mimovládnych organizácií väčšina mediálneho trhu koncentruje v rukách podnikateľov blízkych premiérovi Viktorovi Orbánovi. Na rad už v prvej skupine príde aj Česko. Výstupom projektu majú byť popri databáze tiež správy o situácii v jednotlivých krajinách.
Podľa Jourovej je monitoring vlastníkov len jedným z nástrojov, ktorými chce komisia prispieť k väčšej rôznorodosti obsahu médií a chrániť nezávislosť novinárskej práce. Ďalším je nedávno upravená audiovizuálna smernica vyzývajúca členské krajiny, aby prijali zákonné pravidlá vyžadujúce transparentnosť majiteľov médií.
„Je to však výzva, nie povinnosť. Ak sa situácia nezlepší, musíme premýšľať o ďalších krokoch,“ vyhlásila podpredsedníčka EK.
Komisia teraz pracuje na celoeurópskej norme zaisťujúcej slobodu médií. Budúci týždeň okrem toho začne Brusel verejné konzultácie k právnej úprave, ktorá má ochrániť novinárov pred účelovými žalobami zo strany ľudí, o ktorých aktivitách píšu.