Bývalý mediálny magnát dnes čelí obvineniu, že si objednal vraždu spoločníčky.
Pavol Rusko bol kedysi tým, komu sa zvykne hovorievať mediálny magnát. Zakladal televíziu Markíza, kde pôsobil v jej začiatkoch aj ako generálny riaditeľ. Televíziu mu pomohla spoluzakladať Sylvia Volzová. To bolo pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Dnes bývalý generálny riaditeľ Markízy, zakladateľ politickej strany Aliancia nového občana (ANO), alebo ak chcete, bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko, čelí podozreniu, že si v roku 1997 v podsvetí objednal vraždu svojej vtedajšej spoločníčky a spolumajiteľky Markízy Sylvie Volzovej.
Televízia Markíza bola na Slovensku prvou súkromnou televíziou, ktorá od začiatku strhla diváka, takže po pol roku sa stala doslova jeho miláčikom. Markíza začala vysielať síce 31. augusta 1996, ale licenciu na vysielanie dostáva už rok predtým, 7. augusta 1995.
Komu Markíza patrila?
Vznikla s finančnou spoluúčasťou nadnárodného mediálneho koncernu CME Media Enterprises B.V., ktorá bola sestrou českej Novy. 49 percent, teda menšinový podiel, patrilo CME. 51 percent patrilo spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. – Sylvii Volzovej a Pavlovi Ruskovi, ktorý sa zároveň stal prvým generálnym riaditeľom televízie. Volzová bola tá, ktorá v začiatkoch pomáhala pre televíziu získať peniaze na jej štart. Pretože to, čo pomohlo Markíze v jej začiatkoch, bolo okrem získania licencie aj participácia zahraničného vlastníka. Ten Markíze okrem počiatočného vkladu – 1 mld. Sk (ak berieme do úvahy 30,126 Sk = 1 euro, potom je to 33 193 919 eur) doniesol zahraničné know-how.
Kauza Gamatex
Podľa vtedajších prieskumov sledovanosti Markíza v roku 1997 získala 33-percentnú priemernú sledovanosť TV novín, STV získala s Novinami 28,43 percenta. O rok, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV spadla zo 40-percentného podielu na 20,5 percenta a podiely sa pre Markízu stále zvyšovali. Zdalo sa, že Markíza má pred sebou sľubnú budúcnosť. Stala sa trhovou jednotkou, diváci ju milovali.
Avšak už o dva roky po svojom vzniku sa v roku 1998 dostala do jednej z najkontroverznejších situácií, ktoré súviseli s jej vlastníckou štruktúrou, dnes známej aj ako kauza Gamatex, ktorá sa spája s menom Mariána Kočnera.
Týkala sa práve Ruskovho podielu v spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. Pavol Rusko ešte pred založením Markízy uzavrel dohodu s podnikateľom Silošom Pohankom a jeho spoločnosťou ESPE, ktorá sa týkala toho, že mu podnikateľ pomôže s licenciou pre TV Markíza. Rusko však neskôr tvrdil, že zmluva je neplatná. Pohanka sa niekoľkokrát skúšal dostať k peniazom, ktoré mu Rusko pri dohode sľuboval, avšak márne. Preto pohľadávku predal Mariánovi Kočnerovi a tak sa začala kauza Gamatex.
Situácia sa vyostrila v auguste 1998, keď do Markízy vtrhli zástupcovia firmy Gamatex vrátane Kočnera, ktorí sa preukázali súdnym rozhodnutím o vlastníctve Markízy Slovakia, s. r. o. Navyše Kočner vraj vtedy prehovoril Ruskovu spoločníčku Volzovú, aby im ako druhá konateľka Markízy notársky uznala dlžobu z pohľadávky. Tá sa vtedy pohybovala aj s úrokmi vo výške 80 miliónov korún (2 655 513,51 eura).
Situácia sa nafúkla i preto, lebo Markízu si zastali v tom čase opoziční politici proti HZDS (Dzurinda, Fico), ako aj diváci, ktorí vyšli za svoju Markízu do ulíc. Celá situácia sa upokojila až na jeseň, a to na zásah licenčnej rady. Spor o vlastníctvo však pokračoval až do roku 2000. Skončil sa tak, že Kočner predal Gamatex Ruskovi – hovorí sa o 100 miliónoch korún (1 euro = 30,126 Sk, potom je to 3 319 391 eur).
Na scéne Kováčik a Fiľo, Volzová odchádza do Nemecka
V roku 2000 pomáhajú Ruskovi s odkúpením podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo. V roku 2001 odkúpila Kováčikova firma Media Invest 50-percentný Volzovej podiel v spoločnosti Markíza-Slovakia Blatné, ktorá bola v tom čase 51-percentným vlastníkom STS Markíza a držiteľom licencie na vysielanie TV Markíza. Následne sa Ján Kováčik stáva konateľom Markízy. Spolu s Pavlom Ruskom mu patrí väčšinový podiel v Markíze, zvyšok patril Milanovi Fiľovi a skupine CME.
Ruskov definitívny odchod z Markízy
Pavol Rusko odchádza zo stoličky generálneho riaditeľa ešte na jar 2000, kedy ho vo funkcii strieda vtedajší moderátor hlavného spravodajstva Vladimír Repčík. Rusko sa venuje politike a zakladá si vlastnú politickú stranu Alianciu nového občana (ANO). Neskôr sa stáva aj ministrom hospodárstva. V roku 2007 však zo strany odchádza. To mu už ale nepatrí ani televízia Markíza, ktorú predáva ešte v roku 2005. Novým majiteľom nie je nikto iný ako americká spoločnosť Central European Media Enterprises (CME), ktorá touto kúpou len zvýšila svoj podiel a aj vplyv v TV Markíza. Po novom vlastnila CME 80 percent. Zvyšné menšinové podiely ostali v rukách Jána Kováčika a Milana Fiľa. I keď CME už odkupuje v tom čase televíziu od majiteľa Františka Vizváryho, tým, kto peniaze zinkasuje, nemusí byť Vizváry, informujú v tom období Hospodárske noviny. "V súvislosti s televíziou Markíza sa uskutočnila jedna obchodná transakcia, ktorej súčasťou sa neskôr stal aj Pavol Rusko. Tá v plnej miere uspokojila všetky zainteresované strany," vyhlásil vtedy Ruskov poradca Maroš Havran. Podľa informácií HN Vizváryho podiel prevzal späť Rusko a až on ho predal CME.
V roku 2007 získala CME aj zvyšok, ktorý vlastnili podnikatelia Fiľo a Kováčik. Kúpna cena za pätinový podiel podľa amerického koncernu predstavovala 1,9 miliardy korún (približne 63 miliónov eur).
