Začnime jednou z posledných tém – Reportéri, ktorí sa riešili na Rade RTVS. Výsledkom je, že sa vrátia do vysielania po 15. septembri. Prečo to muselo mať takúto genézu?
Relácia dlhodobo nemala vlastného dramaturga, šéfa a visela vo vzduchoprázdne. Za posledných niekoľko mesiacov sa nám zvýšil aj počet sťažností na reláciu z externého prostredia.
Boli aj žaloby?
Veď vždy je najskôr sťažnosť, ktorá žiada – buď sa ospravedlníte, alebo vás dáme na súd. Momentálne máme takéto sťažnosti na právnom oddelení a snažíme sa z toho vykorčuľovať tak, aby sme sa nemuseli ani ospravedlňovať, ani nemuseli riešiť súdne spory, pretože ich máme pomerne dosť. Pri takomto type relácií, ako sú Reportéri, vždy chodia sťažnosti, pretože ľudia majú pocit, že sa im krivdí. Ale v tom sme vždy stáli a budeme stáť za redakciou. Iná vec je, keď sa vám do reportáže dostanú zjavné faktografické chyby a s tým neurobíte naozaj nič. A keďže sa takéto veci množili, pristúpili sme k normálnemu manažérskemu rozhodnutiu. Keďže redaktori boli preťažení, lebo ich bolo málo a v pravidelných cykloch museli niečo vyrábať, začal zlyhávať ľudský faktor. Redakcia okrem toho dlhodobo nemala za sebou poriadnu podporu – štandardného právnika, dramaturga a ako som povedal, celé to levitovalo v priestore. Povedali sme, aby sa znížil nápor, redaktori dočasne prejdú do relácie Občan za dverami, ktorú predĺžime. A zatiaľ si k tomu sadneme a spolu vymyslíme, ako celú investigatívu v RTVS dostať na vyššiu úroveň. To bolo všetko.
Kde vznikla diskrepancia, keď sa moderátori rozhodli spisovať petíciu?
Je možné, že tu s nimi dlho nikto nekomunikoval. Je možné, že aj ja som s nimi mal viac hovoriť. Spoločne sme si po Rade ešte sadli a povedali si, s čím prichádzame my, ako...
Zostáva vám 85% na dočítanie.