Prieskum z januára 2018, ktorý spracovala pre Huawei spoločnosť Ipsos ukázal, že nemôžeme jasne tvrdiť, či sme alebo nie sme závislí, no takmer polovica opýtaných (42 percent) považuje samých seba za skôr závislých, alebo dokonca úplne závislých na telefóne.
V tesnom kontakte s telefónom telo na telo strávi až 85 percent Európanov počas aspoň piatich hodín denne.
Ďalej prieskum zisťoval, akú rolu hrajú smartfóny v našich životoch a čo všetko sme ochotní obetovať len pre to, aby sme mohli stískať svoj smartfón naďalej v ruke.
Čoho sme ochotní sa vzdať?
Priemerný Európan by nemal problém vzdať sa v prospech smartfónu sladkostí. Takto odpovedalo 68 percent opýtaných. Najmenší problém so sladkosťami by mali Dáni, najväčší Gréci, asi kvôli tradičnej pochúťke baklave.
Najťažšie zo všetkých opýtaných európskych krajín by sa vzdával alkoholických nápojov český národ.
So vzdaním sa TV setu mnohí otáľali viac, než to bolo v prípade sladkostí či nápojov pre dospelých.. Európsky priemer (71 percent) zdvihli Srbi, kde by sa až 76 % obyvateľov nebránilo odovzdaniu televízie. Dáni by sa však o to ťažšie vzdávali televízie, o čo ľahšie prišli o pochutiny či alkoholické nápoje. Ich ochota je na 62 percentách, čo je najnižšia hodnota v prieskume.
Spoločenský život a sex si nedáme vziať
V rebríčku toho, čo by sme za telefón za žiadnu cenu nevymenili, vedie sex a intimita, ku ktorým sa prihlásilo až 76 percent opýtaných. V tejto oblasti sa však jednotlivé krajiny nezhodujú. Temperamentní Gréci a horkokrvní Maďari povedali jasné nie telefónu v 89 percentách prípadov. Dáni tvorili opozíciu s len 57 percentami opýtaných.
Ďalšia oblasť, v ktorej sa Európa rozdelila, je chodenie na rande. Dáni a Rakúšania by radšej sedeli doma s telefónom, než sa chystali na schôdzku. S čím ale zásadne nesúhlasia Rumuni, kde by len desatina obyvateľstva vystriedala randenie za ťukanie do mobilu. Česká republika sa tiež nachádza v tejto oblasti na povážlivých 44 percentách, ktorým by neprekážalo ostať doma.
Prieskum z januára 2018 zahŕňa viac než 6-tisíc respondentov z 12 krajín strednej a východnej Európy. Zapojili sa: Dánsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko.