Jiří Menzel v podstate zachránil film Tlmočník, keď sa dva týždne pred začiatkom nakrúcania počas 48 hodín rozhodol, že sa zhostí hlavnej roly. Uviedol to slovenský režisér snímky Martin Šulík. Jeho nový film bude mať dnes - v deň Menzelových osemdesiatin - v nemeckej metropole svetovú premiéru na filmovom festivale Berlinale.
"Pôvodne mal tú postavu hrať Juraj Herz, ktorého život sa s ňou v mnohých bodoch kryl," hovorí Šulík o role starnúceho slovenského tlmočníka Aliho Ungára, ktorého rodičia zahynuli počas holokaustu. Herzovi sa podľa neho rola veľmi páčila a už ju začínal skúšať, ked mu doktor povedal, že má zdravotné problémy a náročné nakrúcanie by nemusel vydržať.
"My sme boli dva týždne pred nakrúcaním a mysleli sme, že to budeme musieť zabaliť. Vtedy myslím práve (producenta) Ruda Biermanna napadlo, aby sme oslovili Jiřího Menzela," opisuje režisér. Sám si tým podľa svojich slov nebol spočiatku istý, pretože si myslel, že je Menzel výrazne mladší než Ungár, ktorému je vo filme 80. "Ale šli sme za ním. On si scenár prečítal, vzal si dva dni na rozmyslenie, a potom do toho doslova skočil po hlave," hovorí Šulík.
"Pre neho to bolo veľmi ťažké. Musel sa všetky texty učiť za pochodu, takže večer sedel na izbe a učil sa texty. Ráno to zahral, naobedoval sa a znova sa učil texty. Medzitým sa musel sťahovať, pretože to bola road-movie, takže my sme každý druhý deň boli na nejakom inom mieste," vraví o nakrúcaní, ktoré trvalo 37 dní.
Štáb filmu, v ktorom Menzel rozpráva nemecky a slovensky, od apríla do začiatku júna minulého roka zavítal do Bratislavy, Banskej Bystrice, Žiliny, Bešeňovej alebo Ružomberku.
Práve do neho asketický tlmočník Ungár spolu s rakúskym bonvivánom Georgom Graubnerom (Peter Simonischek) nakoniec smerujú, keď sa vydávajú po stopách Graubnerovho otca, ktorý bol cez druhú svetovú vojnu dôstojníkom SS na Slovensku. Ukazuje sa pritom, ako hlboko osud rodičov poznamenal nielen syna židovských obetí holokaustu, ale tiež syna jedného z páchateľov.
Točiť filmy o druhej svetovej vojne a holokauste je podľa Šulíka dnes snáď ešte dôležitejšie než predtým. Rýchlo totiž ubúda priamych svedkov vtedajších udalostí a navyše dnešná doba praje ľahko sa šíriacim klamstvám na internete a sociálnych sieťach. "Čo sa dnes deje, je to, že sa minulosť znovu začína manipulovať alebo revidovať," zdôrazňuje s tým, že ešte pred pár rokmi by si to nedokázal predstaviť.
"My sme to začali písať naozaj s tým, že sme mali pocit, že sa mení politická situácia, ale v priebehu toho, ako sme to písali, nás začali fascinovať tí dvaja ľudia. A uvedomili sme si, že ten príbeh nie je zaujímavý len v tom, že sa stretávajú dve politické tézy alebo dva vyhranené názory na históriu, ale že nás to zaujíma práve cez týchto dvoch ľudí, cez tieto dva charaktery, ktoré si túžia porozumieť," podotýka.
Menzelovi, ktorému dnes v Berlíne bude udelená cena Kamera Berlinale, je neskonale vďačný, že rolu prijal a vniesol do nej kus seba samého. "On sa postupne tým tlmočníkom stával, a to ma celkom fascinovalo," hovorí Šulík, podľa ktorého Menzel na začiatku nakrúcania chodil športovo oblečený a pôsobil ako veľmi mladý dôchodca, stále viac sa ale vžíval do roly. "On sa na seba raz pozeral na monitore a hovoril: 'Ja vyzerám ako môj otecko'. On skutočne počas toho filmu kvôli tej postave trochu zostarol. Prijal tú hru na osemdesiatnika."
Svojrázne roadmovie pod taktovkou slovenského režiséra Martina Šulíka, vznikalo v koprodukcii RTVS, ktorá do filmu prispela vkladom 240 tisíc eur a v budúcnosti ho odvysiela aj na televíznych obrazovkách. Vo filme sa okrem Jiřího Menzela a Petra Simonischeka predstavia Zuzana Mauréry, komička Eva "Evelyn" Kramerová, Judita Hansman, ale aj Anna Rakovská a ďalší. Roadmovie prichádza do kín od 1. marca.