Švajčiari v dnešnom referende rozhodovali o zrušení - či zachovaní - koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré vysielajú v štyroch jazykoch krajiny. Tieto stanice, spojené pod jednou inštitúciou SSR, by podľa agentúry AFP mohli i zaniknúť, pokiaľ na ne Švajčiari odmietnu platiť.
Voliči sa tiež vyslovili k zachovaniu dane z pridanej hodnoty a priamej federálnej dane.
Aktualizácia: Švajčiari v referende jasne odmietli zrušenie koncesionárských poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu. Proti ich zrušeniu hlasovalo 71,6 percenta oprávnených voličov. Švajčiari zároveň odsúhlasili (84,1 percenta hlasov) zachovanie dane z pridanej hodnoty a priame federálne dane, ktoré sú dvoma hlavnými zdrojmi príjmov Švajčiarskej konfederácie. Volebná účasť presiahla 54 percent, čo je viac než priemer posledných rokov (45 percent).
Švajčiarske domácnosti posielajú ročne 451,10 frankov (391,85 eura, teda 32,65 eura mesačne ) spoločnosti Billag, ktorá je vyberaním koncesionárskych poplatkov poverená. Podľa kritikov, ktorí si pomocou iniciatívy "No Billag" vymohli konanie referenda, je čiastka príliš vysoká.
Zástancovia poplatkov tvrdia, že by ich zrušenie mohlo v krajine so štyrmi úradnými jazykmi výrazne obmedziť prevádzkovanie verejnoprávnych médií a oslabiť demokraciu.
SSR, prevádzkujúca spolu 21 rozhlasových a 13 televíznych staníc, je financovaná zo 75 percent z koncesionárskych poplatkov. Zamestnáva - priamo či nepriamo - asi 13 500 ľudí.
Odporci poplatkov prehlasujú, že ľudia by mali platiť len za to, čo naozaj používajú, a že ušetrené peniaze zvýšia kúpyschopnosť, čo prospeje ekonomike. Pri zrode iniciatívy stála generácia ľudí, ktorí vyrástli s internetom - a tomu dávajú prednosť pred tradičnou televíziou.
Pokiaľ sa voliči rozhodnú poplatky zachovať, je už isté, že sa od budúceho roka znížia na 365 frankov (317 eur, čo je 26,40 eura mesačne). Platiť by ich však mali všetci, teda i tí, čo vlastnú televíziu či rádio nemajú.
Referendum o zrušení poplatkov za rozhlas a televíziu sa v roku 2010 konalo tiež na Slovensku. Stroskotalo ale na nízkej účasti, ktorá dosiahla len 22,8 percenta. Potrebná pritom bola nadpolovičná väčšina hlasov.
Koncesionárske poplatky ľudia platia v 24 krajinách Európy
V niektorých z týchto krajín sú z dôvodov eliminácie vysokého počtu neplatičov poplatky hradené spoločne s účtami za elektrinu. Krajiny sú zoradené abecedne, výška ročného poplatku je prepočítaná na eurá:
- ALBÁNSKO: 6,10 € ročne
- BOSNA A HERCEGOVINA: 45,60 €
- ČIERNA HORA: 42 €
- ČESKÁ REPUBLIKA: 85,20 €
- DÁNSKO: 13,10 €
- FRANCÚZSKO: 136,80 €
- GRÉCKO: 36 €
- CHORVÁTSKO: 1,5 % z priemernej čistej mzdy, max. 137 €
- ÍRSKO: 159,60 €
- MACEDÓNSKO: 26 €
- NEMECKO: 210 €
- NÓRSKO: 318 €
- POĽSKO: 48 €
- PORTUGALSKO: len rozhlasový poplatok 33 € ročne
- RAKÚSKO: od 321,60 € do 410,40 €
- RUMUNSKO: 10,8 €
- SLOVENSKO: 55,60 €
- SLOVINSKO: 153 € alebo 45 € len za rozhlas
- SRBSKO: 14,6 €
- ŠVAJČIARSKO: 391,85 €
- ŠVÉDSKO: 242 €
- TALIANSKO: 99,60 €
- TURECKO: 2 % z účtu za elektrinu a 8 až 16 % z nákupnej ceny televízie alebo rádia
- VEĽKÁ BRITÁNIA: 164,60 €
Krajiny, v ktorých koncesionárske poplatky nie sú zavedené, alebo boli zrušené
V 20 európskych krajinách sa koncesionárske poplatky nevyberajú. Verejnoprávne vysielanie je financované zo štátneho rozpočtu, prostredníctvom príjmov z reklamy, alebo sú poplatky zahrnuté do daní.
- ANDORA
- BELGICKO
- BIELORUSKO
- BULHARSKO
- CYPRUS
- ESTÓNSKO
- FÍNSKO
- HOLANDSKO
- ISLAND
- LICHTENŠTAJNSKO
- LITVA
- LOTYŠSKO
- LUXEMBURSKO
- MAĎARSKO
- MALTA
- MOLDAVSKO
- MONAKO (nemá vlastné verejnoprávne vysielanie)
- RUSKO
- ŠPANIELSKO
- UKRAJINA