Rozhodli ste sa rezignovať z postu šéfky rozhlasového spravodajstva a publicistiky. Doteraz ste svoje pochybenie odmietali. Takže prečo ste skončili?
Ponúkla som generálnemu riaditeľovi svoju rezignáciu, aby som ochránila RTVS pred bezprecedentným nátlakom niektorých politikov v uplynulých dňoch. Aj keď sa útoky absolútne nezakladali na pravde, spôsobovali inštitúcii reputačné škody a mohli vrhať na prácu jej zamestnancov zlé svetlo.
Viete však osobne garantovať, že v rozhlase nikdy nedošlo k tendenčnému výberu správ?
Rozhodne odmietam, že malo alebo má v rozhlasovom spravodajstve dochádzať k neobjektívnemu spracúvaniu informácií. Išlo o hrubé zneužite internej komunikácie s cieľom poškodiť RTVS a poškodiť mňa osobne. Je to ďalší z útokov, ktoré majú veľmi podobný scenár, najprv sa niečo nafúkne do obludných rozmerov prostredníctvom blogu Miroslavy Kernovej, potom sa toho chytia tie isté spriaznené médiá a vyjadrujú sa tí istí politici. Celé je to veľmi osobné. Čítate si o sebe úplne nezmysly, ktoré majú dosah aj na vašu rodinu. Zažívala som to celý rok v niekoľkých vlnách. Závisí od osobnej statočnosti a vnútornej integrity človeka, dokedy je ochotný znášať tento nátlak a boj o profesionálnu česť, a pritom je to všetko vykonštruované. Nemá to žiadny reálny základ, je to bublina. Vysielame nestranne, Rada RTVS ani licenčná rada nekonštatovali žiadne porušenia, všetci redaktori stále tvrdia, že pracujú slobodne. Toto celé sa deje paradoxne v čase, keď sa na Slovensku hovorí o zastrašovaní novinárov. Kto tu koho zastrašuje?
Do akej miery išlo v prípade odchodu o vaše osobné rozhodnutie alebo o dohodu s manažmentom RTVS?
Rozhodla som sa po zvážení celej situácie. Dôvody som už spomenula.
Ako sa na ňom podieľalo večer zverejnené stanovisko časti vašich kolegov, aj z televízneho spravodajstva a publicistiky?
Väčšina rozhlasovej redakcie mi síce vyjadrila podporu, čo si vážim, ale po sérii vykonštruovaných útokov vrátane okolností toho najaktuálnejšieho som vyhodnotila tento krok ako riešenie tejto absurdnej situácie.
Aká bola reakcia generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka na tento krok?
Rešpektoval moje rozhodnutie. Bol to korektný dialóg.
Hovorili ste o tom, že sa snažíte ochrániť RTVS pred tlakmi. No ak máte pocit, že uniknutý dokument bol dezinterpretovaný, nepriznávate si týmto krokom svoju chybu?
Síce som inkriminovanú pasáž vytrhnutú z kontextu nepísala, ale prebrala som za ňu zodpovednosť. Viedla som spravodajstvo, mala som vyhodnotiť, že ide o nešťastnú formuláciu, ktorú si môžu nezainteresovaní nenáležite vyložiť. Napriek skúsenostiam z uplynulého roka som nečakala, že to niekto takto hrubo zneužije a namieri proti inštitúcii, v ktorej pracuje. Bol to obyčajný e-mail, žiadny príkaz, obežník, alebo čo to tvrdí opozícia. V bulvárnom slovníku sa tomu hovorí „našľahané“ z ničoho.
Faktom je, že jeden z bodov hovorí, že sa nemá informovať o opozičných návrhoch, kým neprejdú do druhého čítania. Aj s komentárom, že nie sú profesionálne pripravené. Je to normálny postoj verejnoprávneho média?
Bola to len nešťastná formulácia. Išlo o bežnú spätnú väzbu správarom – hlásateľom na nedostatky vo vysielaní. Do krátkych správ, ktoré idú každú polhodinu, sa najmä cez víkend sporadicky dostávali aj prebrané agentúrne správy, ktoré avizovali predloženie nejakého poslaneckého návrhu na rokovanie parlamentu bez zváženia jeho dôležitosti, bez kontextu a reakcie. Ide o veľmi špecifický prípad. Hovoríme možno o jednej správe zo stoviek odvysielaných. Opozícia si túto pasáž veľmi rada vysvetlila ako kompletné ignorovanie ich činnosti a aktivít vo vysielaní, čo je absurdné. Tvrdili dokonca, že sa to malo týkať celého spravodajstva v rozhlase aj v televízii, čo je úplne mimo reality. Veď naše vysielanie sleduje Rada RTVS a licenčná rada.
Nespĺňajú však rovnaké kritériá poslanecké návrhy od koaličných poslancov? Tiež často neprejdú.
Prívlastok opozičných tam nemal čo hľadať. Išlo o chybu pri kopírovaní zápiskov z odpočutého vysielania, ktorú som si nevšimla spomedzi 16 bodov. Nešlo však o žiadny predpis, normu ani zákaz. Spätná väzba mala zostať len v internom prostredí a ľudia, ktorým bola adresovaná, teda správari krátkych správ, presne vedeli, o čo ide a nik z nich za tým nevidel niečo, čo tam nie je.
V čom je teda rozdiel medzi správarom a redaktorom?
V prípade redaktorov hovoríme o štandardnej novinárskej činnosti, denne tvorivo pracujú, chodia na tlačové besedy, prichádzajú s témami a spracúvajú ich primárne do Rádiožurnálov. Správari sú vlastne hlásatelia, každú polhodinu vysielajú správy najmä z tlačových agentúr. Selektujú ich a upravujú podľa špecifík rozhlasového vysielania. Pracujú na štyri zmeny, čo je veľmi náročné, preto som volila formu mailovej komunikácie. Za rok sa mi ani raz nepodarilo na poradu správarov zohnať všetkých ľudí práve zo spomínaného dôvodu.
Prečo?
Pretože pracujú v nonstop režime, niekto je po nočnej a dvaja permanentne odbiehajú čítať správy na dva okruhy Slovenského rozhlasu. Preto som im bežne mailovala. Takto som komunikovala aj s regionálnymi redaktormi naprieč Slovenskom a s redaktormi v zahraničí.
Mala som pod sebou vyše 90 ľudí a nebolo v mojich silách s každým jedným hovoriť operatívne z očí do očí. Boli na to zvyknutí. O to viac ma prekvapilo, že mail, určený pre určitú úzku skupinu zamestnancov, sa dostal medzi širšiu časť redakcie bez poznania kontextu a vzápätí na verejnosť cez blog Miroslavy Kernovej, ktorá systematicky zverejňuje dezinformácie o RTVS, očierňuje ju na základe rôznych chodbových rečí a klebiet. Následne opozícia zvolala tlačovú besedu, na ktorej jej predstavitelia uviedli, že vychádzali z informácií z jej blogu a konzultovali to s ňou, čo hovorí samo za seba. Tvrdili, že v RTVS je cenzúra, čo sa snaží niekto nahovoriť verejnosti permanentne, pritom je to ako „Columbova žena“, a že redaktori v televízii a rozhlase majú príkaz ignorovať opozíciu. To je evidentná hlúposť pre každého, kto počúva čo len trochu Slovenský rozhlas. Nešlo o žiadny tajný dokument ani o dokument a nebol určený redaktorom.
Zmiešali x vecí dokopy a šírili doslova poplašnú správu. To, čo z úst politikov odznelo, považujem dokonca za hrubý nátlak voči slobode médií a diktovanie personálnej politiky. To, aký to malo osobný náboj – ako opakovane s plným menom žiadali môj odchod – ma zarazilo.
Bolo to vyslovene zastrašovanie. Politici si majú hľadať súperov v parlamente, a nie v strednom manažmente média. Žiadnu stopku opozícia vo vysielaní nemá, ani by nemala. V krátkych správa mali byť informácie v kontexte a s reakciou. A to pre koalíciu aj pre opozíciu. Nikto príčetný by predsa v živote niečo také nedopustil.
Ale je asi logické, ak ľudia, ktorí si o sebe prečítajú, že ich návrhy nebudú mať taký priestor, reagujú. Tiež ich niekto volil, hoci nie sú v koalícii, majú svojich voličov.
Mail bol určený správarom a nikto z nich sa nad ním nepozastavoval. Predstavte si, čo by sa stalo, ak by sa akákoľvek interná komunikácia, vytrhnutá z kontextu, dostala na verejnosť. Môžete si ju zle vysvetľovať, ak nepoznáte vnútorné procesy, nepoznáte príčiny. Opozičná tlačovka obsahovala neuveriteľne veľa dezinformácií až klamstiev a odznela dokonca pred oficiálnym vyjadrením RTVS.
Ale ide o verejnoprávne médium…
Áno, ale nie som volená parlamentom, nie som vo volenej funkcii. Ja nie som žiadny politik, zodpovedám sa mojim nadriadeným a obsah vyhodnocuje Rada RTVS. Preto mi to pripadalo veľmi osobné, až ako zastrašovanie.
Mali redaktori v Rádiožurnále a budú mať aj naďalej voľnú ruku pri výbere tém z prostredia opozície?
Aj v deň, keď som oznámila odchod, všetci potvrdili a stále tvrdia, že pracujú slobodne a nikto im nezasahoval a nezasahuje do práce. Dokonca som pred rokom obnovila priebežné informovanie o dianí v parlamente naprieč všetkými čítaniami o návrhoch zákonov. Asi nemusím pripomínať, že najviac je opozičných, však? Minulé vedenie to zrušilo napriek tomu, že rozhlas má v parlamente štúdio, z ktorého môže komfortne monitorovať rozpravu. Robíme to ako jediné elektronické médium. Máme štatistiky, koľko je opozícia u nás vo vysielaní. Denne. Toľko ku skutočnej realite.
Aké sú teda tie štatistiky?
Za minulý týždeň sme mali v správach v Rádiu Slovensko vyše 30-krát vyjadrenie opozičného predstaviteľa a dvakrát ako hosťa v diskusnej polhodinovej a hodinovej relácii. Mimochodom, informovali sme aj o spomínanej scestnej tlačovej besede opozície. My naozaj nikoho neignorujeme, vysielame pre všetkých. A asi to robíme dobre, keď nás má v jednom týždni v zuboch koalícia aj opozícia. Tento týždeň zasadá parlament, takže tých opozičných výstupov vo vysielaní dramaticky pribudne.
V krátkych správach by sa rovnako nemali objavovať avíza na pripravované demonštrácie či verejné stretnutia. Nemala by o nich verejnosť vedieť práve prostredníctvom verejnoprávneho média práve preto, aby sa rozhodla, či sa už zúčastní alebo nie?
Na avíza máme špeciálnu rubriku v rannom Rádiožurnále „Dnes očakávame“. Tam je prehľad toho, čo sa má v daný deň udiať. Ak je nejaký pochod, ktorý je relevantný, je tam zahrnutý. Išlo o to, aby si niektorí správari nezamieňali avízo so správou. Avízo nie je automaticky správa.
Prístup, aby niekto každú polhodinu čítal, že o tri dni, o deň, o tri hodiny, o hodinu je nejaké podujatie, nie je profesionálny. Nie sme pozývateľom na takéto akcie, mali by sme o nich spravodajsky informovať. A to sme vždy aj robili.
Ale aj fakt, že informácia o pripravovanom pochode sa dá spracovať ako klasická správa.
Áno, dá, to spracúvame. Išlo len o avizovanie. Správa o tom, že má byť pochod, budú dopravné obmedzenia, do Krátkych správ patrí, ale samotné avízo nie. Naši správari presne vedeli, čo chceme zlepšiť.
Ďalší bod – citovanie zo súkromných médií. Modelový príklad: príde dôležitý posun vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka krátko popoludní v inom médiu. Vy ho preberiete až do večerného Rádiožurnálu, keď už pôjde o starú správu?
Opäť išlo len o krátke správy a chceli sme sa vyvarovať toho, aby rýchlosť zverejnenia informácie v éteri bola dôležitejšia než jej overenie a jej pravdivosť. V praxi sa nám stalo, že sme prebrali správu z nemenovaného portálu. O dve hodinu ju oficiálne zdroje popreli a my sme ju museli následne opakovane dementovať. Myslím si, že je správnejšie informáciu iného média, navyše s odvolaním sa na nemenované zdroje, najskôr overiť – buď cez oficiálne, alebo naše vlastné zdroje. V prípade tlačových agentúr nám pravdivosť informácií zaručuje zmluva, preto by sme mali uprednostňovať tieto zdroje pred portálmi. Samozrejme, citovanie vo všeobecnosti je slušnosť medzi médiami a na tom sme ani nič meniť nechceli. Rádiožurnálu sa to vôbec netýkalo.
Tvrdíte, že ľudia, ktorých sa tento dokument týkal, o ňom vedeli a nemali s ním problém. Ale niekto s ním problém musel mať, ak prenikol do médií.
Je nad slnko jasnejšie, že interný e-mail vyniesol niekto z kolektívu, a to odsudzujem. Pochybujem však, že ho von vyniesli správari. Toto sa im nepodobá, oni by si to so mnou vydiskutovali priamo. Útoky vychádzali vždy z domácej redakcie, a teraz to určite nebolo inak. Ešte sa o maile ani nestihlo hovoriť vnútri, a už sa o ňom hovorilo verejne. Pritom tu bol jediný cieľ – zlepšiť krátke správy. Som presvedčená, že človek, ktorý mail odoslal blogerke, mal vyslovene zlý úmysel a chcel RTVS poškodiť. Ale poškodil redakciu, ktorej je sám súčasťou. Ja osobne toto považujem len za pokračovanie útokov na RTVS z nedávnych mesiacov.
Keď niečo dáte na papier, respektíve do písomnej formy, má to záväznejší charakter ako diskusia. Nebola chyba o tom osobne nediskutovať, ale riešiť to takouto formou?
Ako som spomínala, rada by som si so správarmi sadla za jeden stôl, ale pracujú v nepretržitej prevádzke, čo má svoje limity. Bežný človek si vie ťažko predstaviť, čo všetko musia zvládať a akú náročnú prácu robia, ale nemajú šancu sa v tom kolotoči zastaviť a vyhodnotiť, čo sa podarilo viac a čo menej, a už vôbec nie vysedávať na poradách. Zato s redaktormi sme dvakrát denne a hodnotili sme Rádiožurnály.
Existovali alebo pripravovali sa podobné pravidlá aj pre bežných redaktorov?
Nie, bola to len operatívna spätná väzba na chyby, ktoré sme zachytili v krátkych správach. Od nerešpektovania prezumpcie neviny až po nepozdravenie sa poslucháčom. Bežné veci. Bol za tým len dobrý úmysel, v prípade prídavného mena „opozičný“ pri príklade s návrhmi predloženými do parlamentu šlo len o nevhodnú formuláciu. Opakujem, nešlo o žiaden príkaz ani oficiálny dokument.
Hovoríte v množnom čísle, že ste pripravili. Kto konkrétne je teda autorom tohto dokumentu?
Vznikol spontánne, robili sme na ňom viacerí. Posielali sme si priebežne pripomienky, ktoré sme odchytili. Vysielanie krátkych správ je kontinuálne na viacerých okruhoch, nedokážete monitorovať všetko. To je nad ľudské sily.
Kto sú teda tí ďalší?
Nemyslím si, že by bolo správne ich menovať. Nie je to podstatné a boli by zrejme vystavení rovnakému mediálnemu lynču ako ja. Pointa je niekde inde, že nebol žiadny zámer ovplyvňovať vysielanie, šlo len o nešťastnú formuláciu.
Na prvý pohľad vyzerala situácia po turbulentných odchodoch v redakcii RTVS upokojená, ale zjavne nie je.
Redakcia je od júla stabilizovaná a mala som dojem, že už fungujeme bezproblémovo. Šokovalo ma, že niekto účelovo vyniesol internú komunikáciu. Podobne reagovala aj veľká časť redakcie. Akú informáciu pustí von nabudúce a prečo? Pracovať s pocitom, že niekto striehne na čokoľvek, čo sa dá zneužiť, je mimoriadne nepríjemné.
Pred vyše týždňom bola ukončená spolupráca s moderátorom Sobotných dialógov Braňom Dobšinským. Nie je to príliš veľká strata pre rozhlas, ak sa ukončí spolupráca s jedným z najlepších, ak nie najlepším moderátorom na našom trhu?
Braňo patril k moderátorom s veľkou novinárskou pamäťou a skúsenosťami a mal dar pripomenúť politikom ich výroky či činy spred mnohých rokov, a vedel byť aj nekompromisným partnerom v diskusii. Aj redakcia to cíti tak, že je to strata. Ale po tom, čo sa stalo, sa pokračovať nedalo.
Nedala sa však predsa len situácia po jeho poslednej, problematickej relácii riešiť inak? Napomenutím, dočasnou pauzou vo vysielaní? Bežne firma nechce prísť o to najlepšie, čo má.
Braňo si už po tom inkriminovanom víkende ani sám nevedel predstaviť, že by si s politikmi sadol za jeden stôl a vyčítal by im nejaké prešľapy, pretože by mu mohli naservírovať ten jeho nedávny.
Od koho vyšla iniciatíva na ukončenie spolupráce?
Bola to obojstranná dohoda medzi ním a generálnym riaditeľom. Tak to Braňo prezentoval aj pred celou redakciou a vážim si, že urobil sebareflexiu. Priznal, čo sa stalo, vyhodnotil to ako rizikové pre tento typ novinárskej práce. Rozlúčili sme sa obojstranne veľmi dôstojne.
Ako je však možné, ak mal Braňo Dobšinský nejaké problémy, že vôbec išiel do vysielania? Nie je to zodpovednosť aj ďalších ľudí, ktorí ho tam v takom prípade nemali pustiť?
Braňo zaspal. Keď prišiel, relácia už mala bežať. Hrali sme hudbu a hostia sedeli v štúdiu. Pôsobil nesústredene, indisponovane a vyzeral neadekvátne. Snažila som sa ho priamo na vysielacom pracovisku odhovárať, aby nevysielal, lebo nie je v poriadku. On na tom nástojil.
Riešili sme to operatívne s generálnym riaditeľom cez telefón. Braňo ho prehováral, že reláciu zvládne. Veril si a precenil sa, po relácii sa dokonca jasne ukázalo, že to spĺňa aj kritériá hrubého porušenia pracovnej disciplíny.
A nevyčítate si to? Že ste mali povedať nie a mohli ste predísť súčasnému stavu?
Braňo tomu mohol predísť, ak by sa správal zodpovedne predošlú noc. Vedel, že moderuje. Viacerí sme boli na jednej spoločenskej akcii a pripomínali sme mu počas večera, že nasledujúci deň má prácu. Stále tvrdil, že to vie. V tú noc sa mu stalo ešte niečo, čo nechcem rozoberať a podala som mu aj ľudsky pomocnú ruku, ktorú napokon neprijal. Zaskočilo ma, že na vysielanie zaspal a v akom stave naň prišiel, lebo bol zodpovedný a vedel si aj aktivity v súkromí prispôsobiť tak, že víkendové vysielanie bolo prioritou. Tentoraz to však nevyšlo.
V každej organizácii však funguje nejaká hierarchická štruktúra. Aj u nás, ak nastane problém, som zaň v závere zodpovedná prioritne ja. V tejto optike – bol naozaj prioritne vinný on?
Sobotné dialógy moderoval posledných šesť rokov len on. Ak by sme ho nahradili niekým iným, objavili by sa otázky prečo. Keďže výslovne trval na tom, že chce viesť reláciu, o to ťažšie by sa vysvetľovalo, prečo sme mu to nedovolili. Okrem toho v atmosfére rôznych vykonštruovaných podozrení voči RTVS by niekto mohol začať konšpirovať, že nebol pohodlný v súvislosti s danou témou. Po vojne je každý generál. Začala by som však u Braňa. Zlyhal a neskôr si to aj priznal.
Marta Jančkárová, ktorá aktuálne reláciu moderuje namiesto neho, je trvalou náhradou, alebo budete riešiť niekoho iného?
Nečakali sme, že budeme riešiť moderátora Sobotných dialógov takto náhle. Bola to mimoriadna situácia. Marta Jančkárová je po Braňovi Dobšinskom najskúsenejším moderátorom v rozhlasovom tíme. Roky robila televízne Správy a komentáre aj O päť minút dvanásť. Preto bola logickou voľbou. Nateraz je dohoda, že do konca roka by mala tento formát moderovať.
Ako hodnotíte rok v čele rozhlasového spravodajstva?
Ako veľmi obsažný. Som dušou rozhlasáčka, prostredie som poznala, procesy tiež. Podarilo sa nám po rokoch stagnácie zvýšiť pracovný komfort redaktorov a správarov – lepším rozvrhnutím práce, zvýšením miezd, technickým dovybavením redakcie aj rekonštrukciou kancelárií a obslužných miestností. Obsahovo sme stavili na kvalitu pred kvantitou, zlúčili sme ranné a poludňajšie hlavné spravodajské relácie na dvoch okruhoch do jedného kvalitnejšieho celku, zaviedli sme rubriky sumarizujúce dianie v regiónoch či celotýždňové bilancie domáceho diania. Nastavili sme vyššie latku dodržiavania spisovného jazyka vo vysielaní. Znovu sme zaviedli priebežné monitorovanie parlamentného diania počas schôdzí. Viac sme previazali aktuálnu publicistiku s udalosťami z toho dňa. Ešte som mala plány s posilnením regionálneho spravodajstva vo vysielaní. Som rada, že som mohla viesť rozhlasovú spravodajskú redakciu, v ktorej pracuje množstvo šikovných, múdrych a slušných ľudí.
Myslíte si, že ich názor je po viacerých turbulenciách rovnaký?
Som si istá, že oni vidia moje pôsobenie v úplne inom svetle, než sa ho niekto snažil celý rok vykresliť. Za tých vyše 12 mesiacov som pracovala slobodne, profesionálne a môžem sa kedykoľvek pozrieť komukoľvek priamo do očí. Som priamy človek a bez problémov si svoje kroky obhájim. Bola to obohacujúca, aj keď neľahká skúsenosť.
Už viete, čo budete robiť ďalej?
Ešte je to predčasné. Som stále zamestnankyňou RTVS. Asi si vyberiem pár dní voľna. Je pre mňa veľkým zadosťučinením, koľko dostávam podporných správ od kolegov a priateľov, že som svoju prácu robila napriek veľkému tlaku na RTVS dobre a profesionálne. Ďakujem všetkým.
Kto je Petra Stano Maťašovská
Svoje kariéru odštartovala počas štúdia v TASR, neskôr, až do roku 2010 pôsobila v Slovenskom rozhlase ako redaktorka relácie Rádiožurnál, ale aj ako moderátorka politickej diskusie Sobotné dialógy. Neskôr bola reportérkou televízie TA3 a do roku 2012 redaktorkou domácej politiky v Hospodárskych novinách. Pred opätovným príchodom do RTVS pôsobila ako hovorkyňa Univerzitnej nemocnice a bola aj riaditeľkou odboru komunikácie na ministerstve životného prostredia.