Televízia Nova, prvá celoplošná súkromná televízia vo východnej Európe, zažila počas štvrťstoročia existencie rad zvratov, zmien majiteľov i vedenia. Jedno sa však od 4. februára 1994 prakticky nezmenilo - televízia sa už na začiatku dostala na čelo rebríčkov sledovanosti a táto situácia sa počas 25 rokov až na výnimky nezmenila. Hoci bola minulý rok s malým náskokom najsledovanejšou televíznou skupinou Česká televízia, Nova si pripísala prvenstvo v hlavnom večernom vysielacom čase.
Nova - ale tiež Česká televízia alebo Prima - pritom dnes už svoje aktivity nezameriava len na obyčajné vysielanie. Je aktívna na internete, kde prevádzkuje napríklad spravodajský portál, divákom tiež ponúka hybridné vysielanie alebo knižnicu programov. Okrem voľne šíreného vysielania patria do skupiny staníc Novy tiež platené športové kanály.
Éra Vladimíra Železného
Pred 25 rokmi Nova začínala s jediným programom, do vienka však dostala najväčšie pokrytie. Spolu s licenciou totiž získala aj vysielaciu sieť po niekdajšej „ef-jednotke“. Televízia pod vedením Vladimíra Železného - ktorý sa aj vďaka relácii Volajte riaditeľovi stal jednou z najviditeľnejších tvárí stanice - rýchle odbúrala rozšírený mýtus o veľkej kultúrnosti českého televízneho diváka. Namiesto sľubovaného intelektuálne zameraného programu totiž vsadila na atraktívne zahraničné programy.
Nástup tvrdej komercie
Sledovanosť, ktorá hneď na začiatku preskočila 50 percent, získala Nova najmä nasadením v tej dobe atraktívnych zahraničných seriálov a filmov. V éteri sa tak vo februári 1994 objavil výrazne iný program, než sľuboval projekt, ktorý rok predtým vybrala Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (RRTV).
Namiesto intelektuálne zameranej televízie plnej vzdelávacích a diskusných relácií alebo dokumentov prišla - aj vďaka benevolencii licenčných podmienok - česká verzia vcelku bežnej komerčnej stanice.
Kombinácia lákavého programu prinášajúceho vysokú sledovanosť (neúspešné programy televízia vždy rýchlo ukončila) a vypredaných reklamných časov Novu zaradila medzi najziskovejšie televízie v Európe. Svojím majiteľom priniesla podľa verejne dostupných údajov za 25 rokov približne desať miliárd korún (388 miliónov eur) čistého zisku.
Zhruba rovnako, ako v roku 2003 zaplatili českí daňoví poplatníci v dôsledku sporov, ktoré vypukli po rozchodu firmy Central European Media Enterprises (CME) s Vladimírom Železným.
Porušenie zmluvy a prehratá arbitráž
CME a jej predchodca CEDC totiž stáli pri začiatku vysielania Novy. Mediálna firma zameraná na východ a stred Európy, ktorú na začiatku 90. rokov založil dedič známej americkej kozmetickej firmy Ronald Lauder, mala do víťazného projektu priniesť skúsenosti zo sveta. Nakoniec sa ale do povedomia českej verejnosti zapísala práve sporom so Železným, ktorý postupne ovládol väčšinu firmy držiac vysielaciu licenciu a keď sa kvôli možnému predaju Novy dostal začiatkom roku 1999 s CME do sporu.
Vďaka tomu, že jedna firma - Železným ovládaná CET 21 - držala licenciu a druhá - ČNT patriaca Američanom - mohol odvolaný riaditeľ spustiť v lete 1999 Novu druhýkrát, tentokrát už ale bez Američanov. Zároveň tým však Vladimír Železný vyvolal rad sporov, ktoré mali vážne dôsledky aj pre neho. Majitelia CME totiž vyvolali niekoľko arbitráží, v ktorých dôsledku musel český štát nielen vyplatiť už zmienených 350 miliónov dolárov, ale Železný prišiel aj o televíziu.
Kvôli peniazom, ktoré CME požadovala za porušenie zmluvy, sa Železný ocitol v dlhoch a televíziu potom v roku 2002 ovládla finančná skupina PPF. V máji 2003 Železný druhýkrát skončil na čele Novy a koncom toho istého roku televíziu za skoro 15 miliárd korún (582 miliónov eur) opäť ovládla CME.
V roku 2009 sa o CME, ktorá okrem Českej republiky pôsobí tiež v Bulharsku, Rumunsku a na Slovensku (televízie Markíza, Doma a Dajto), začal zaujímať americký mediálny koncern Time Warner, ktorý je teraz hlavným akcionárom.
