Pamätáte si ako nás prekvapili posledné voľby do parlamentu? Napriek tomu, že výskumy nenaznačovali výraznejší úspech ĽSNS, strana nakoniec získala osem percent a dostala sa do parlamentu. Šokom bola favorizovaná Procházkova Sieť, ktorá sa stala outsiderom volieb, a nakoniec - do parlamentu sa po niekoľkých rokoch nedostalo KDH.
Prekvapenia, s ktorými nikto nerátal. Mnohí vtedy argumentovali,"veď výskumy to vôbec nenaznačovali". Po voľbách potom odborníci vysvetľovali rozdiely medzi predpoveďami a výsledkami predvolebným moratóriom. Posledné dáta boli príliš staré, a mnohí sa rozhodovali na poslednú chvíľu.
A ešte jedna celkom aktuálna spomienka. Prieskumy sa mýlili, voľby vyhral Donald Trump! Voľby o amerického prezidenta, síce z pohľadu prieskumov jednoznačne vyhrávala Hillary Clintonová, ale ten, kto sa nakoniec tešil z víťazstva, bol Donald Trump.
Jedným z dôvodov, prečo sa tak stalo, bol aj výrazný záujem médií o pravidelné zverejňovanie prieskumov. Preto sa v USA už dnes zaujímajú o prezidentské voľby 2020 z pohľadu zverejňovania prieskumov. "Všetci by sme sa mali usilovať o to, aby sme strávili menej času, alebo dokonca žiaden sledovaním prieskumov konských dostihov", povedala Sally Buzbeeová z americkej spravodajskej agentúry Associated Press (AP).
Šéf americkej Associated Press (AP) David Scott kolegyňu podporil, keď povedal, že "voľby v roku 2016 nám pripomínajú, že prieskumy, nie sú dokonalé. Sú nepochybne časťou príbehu, ale vôbec nie celým príbehom". Agentúra AP aj preto zaviedla napríklad nové štandardy pri zverejňovaní politických prieskumov verejnej mienky. Jedným z prvých pravidiel spoločnosti AP napríklad je, že výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré hovoria o výsledku volieb, nesmú byť použité v titulku, nesmú byť jedinou informáciou v celom článku.
Ako je to na Slovensku? Prezidentskí kandidáti dnes finišujú so svojimi kampaňami. A výskumné agentúry zverejňujú volebné preferencie - pričom u nás sú najrelevantnejšie spoločnosti AKO a Focus - v abecednom poradí.
V tomto týždni zverejnila prezidentský prieskum výskumná spoločnosť AKO. Podľa týchto výsledkov sú na prvých štyroch miestach kandidáti: Maroš Šefčovič, Robert Mistrík, Zuzana Čaputová a Štefan Harabin.
Ako veľmi ale sú tieto preferencie pravdivé? Václav Hřích šéf agentúry AKO hovorí o finálnej štvorke, ktorá zabojuje v prezidentských voľbách, sú to kandidáti na prvých štyroch miestach. Zároveň hovorí o tom, že prví štyria kandidáti sú tak blízko seba, že minimálne druhý a tretí kandidát by sa mohol vymeniť s prvým. "A pán Harabin by pokojne mohol byť druhý, ak sa na to pozrieme z pohľadu štatistickej odchýlky," dodáva Hřích.
"Vzhľadom na to, že sezóna prezidentských volieb sa začala, je jasné, že médiá budú robiť to, čo vždy robili: zamerajú sa na osobnosti a ich možnosť zvolenia, pričom informácie o nich nafúknu neproporčne," povedala jedna z najznámejších novináriek v USA Margaret Sullivanová.
Ako veľmi je tento výrok aplikovateľný na Slovensku? Všímajme si prieskumy v kontexte, pozorujme médiá a nevynechajme sociálne siete. Mimochodom šéf AKO Václav Hřích prízvukuje, že budú to práve televízne diskusie, ktoré rozhodnú o prezidentovi.