Slávny román Sto rokov samoty kolumbijského spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza bude prvýkrát od svojho prvého vydania v roku 1967 sfilmovaný. Americká streamingová spoločnosť Netflix v stredu, pri príležitosti 92. výročia spisovateľovho narodenia, oznámila, že sa jej podarilo získať práva na filmové spracovanie od spisovateľových synov. Autor románu, v ktorom sa mieša realita s rôznymi časovými rovinami, počas svojho života odmietal aj miliónové ponuky na jeho sfilmovanie.
"Desiatky rokov nebol náš otec ochotný predať filmové práva na Sto rokov samoty, pretože bol presvedčený, že román sa nedá sfilmovať aj vzhľadom k časovým obmedzeniam celovečerného filmu," uviedol jeden z Garcíových synov. "Teraz ale v zlatej ére seriálov a talentovaných scenáristov a režisérov a ústretovosti medzinárodného publika k cudzojazyčným filmom nastal ten pravý čas," dodal. Snímka bude v španielčine a nakrúcať sa má hlavne v Kolumbii.
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Márquez, ktorý zomrel v roku 2014, odmietal rad ponúk na filmové spracovanie svojho najslávnejšieho románu. Jedna z nich mu údajne mala vyniesť dva milióny dolárov. Milión dolárov mu podľa servera BBC Mundo ponúkol v 70. rokoch tiež herec a režisér Anthony Quinn, s ktorým sa ale Márquez nakoniec tiež nedohodol. Údajne preto, že ho herec v jednom rozhovore označil za komunistu a tvrdil o ňom, že chcel, aby suma za práva zostala v tajnosti.
Márquez sa netajil svojim obdivom k socializmu, ku ktorému sa ešte viac priklonil po nástupe diktatúry v Kolumbii v roku 1953. Nevôľu mnohých ľudí si vyslúžil aj osobným priateľstvom s komunistickým vodcom Fidelom Castrom.
V prípade iných svojich diel Márquez ohľadom filmového spracovania taký neoblomný nebol. Sfilmovaný bol napríklad v roku 2007 jeho román Láska v čase cholery, v ktorom jednu z hlavných úloh stvárnil španielsky herec Javier Bardem. Filmovú i muzikálovú podobu dostala tiež novela Kronika ohlásenej smrti. V rovnomennom filme z roku 1987 si zahrali talianska herečka Ornella Muti a syn Alaina Delona Anthony.
Román Sto rokov samoty prvý raz vyšiel v roku 1967, Gabriel García Márquez mal vtedy 39 rokov a svet si navždy zapamätal jeho meno. Sága rodiny Buendíovcov z fiktívnej obce Macondo umiestnenej do juhoamerického pralesa, býva označovaná za najväčšie dielo latinskoamerickej literatúry 20. storočia. Román bol preložený do viac než 45 jazykov.
Práve za novely a poviedky, v ktorých "kombinuje fantáziu a realitu do bohato štruktúrovaného sveta predstáv, zrkadliaceho život a konflikty kontinentu", dostal Márquez v roku 1982 Nobelovu cenu.
Márquez sa preslávil aj ako novinár. Napríklad zo svojej cesty po Európe, počas ktorej navštívil i niekoľko socialistických krajín, vrátane vtedajšieho Československa a Sovietskeho zväzu, napísal reportáže 90 dní za železnou oponou. Je rovnako autorom niekoľkých scenárov a písal tiež filmové kritiky.
Spoločnosť Netlix označila za česť nakrúcať ako prvá filmovú adaptáciu románu Sto rokov samoty. S témami z Latinskej Ameriky slávil Netflix už niekoľko úspechov, naposledy s mexickým filmom Roma, ktorý dostal nedávno tri Oscary a predtým dva Zlaté glóbusy. Populárny je tiež jej seriál Narcos o kolumbijskom drogovom bossovi Pablovi Escobarovi a drogových karteloch po jeho smrti.