Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku by mala byť v budúcnosti štedrejšia. Producenti by mohli žiadať o refundáciu až 30 percent prostriedkov, ktoré pri výrobe filmových alebo televíznych diel investovali na Slovensku. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry. Zvýši úprava konkurencieschopnosť slovenského filmu? Ovplyvní vstup súkromných financií? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s Martinom Šmatlákom, riaditeľom Audiovizuálneho fondu.
Novela zákona o Audiovizuálnom fonde upravuje výšku spätných dotácií na realizáciu filmových a televíznych projektov. Ako sa menia podmienky?
Nástroj na podporu audiovizuálneho priemyslu – ľudovo povedané vratky – bol uvedený do praxe v roku 2014. Schválený bol s limitom minimálnej investície 2 milióny eur, no prax ukázala, že takýto vysoký limit je v praxi nepoužiteľný, najmä vzhľadom na infraštruktúru filmového priemyslu u nás. Na Slovensku nikdy predtým takýto podporný nástroj nefungoval. Preto až aplikačná prax ukázala, čo je nastavené správne, a čo nie. Limit vstupnej investície sa v roku 2017 znížil najmenej na 300-tisíc eur v prípade televíznych seriálov alebo „balíka“ hraných filmov a na 150-tisíc eur pre všetky ostatné projekty. V súčasnosti sa spätné dotácie vyplácajú vo výške 20 percent oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou projektu. Návrh ministerstva kultúry túto podporu zvyšuje na 30 percent.
Komu je táto podpora primárne určená?
Cieli na stimulovanie súkromných finančných investícií do audiovizuálnej produkcie realizovanej na Slovensku, lebo najmä v oblasti kinematografie je produkcia zatiaľ dominantne závislá od verejných zdrojov – od Audiovizuálneho fondu a RTVS. Tento nástroj zvýhodňuje neštátne investície do audiovizuálnej produkcie so zámerom urobiť ju o niečo menej závislou od verejných financií. Je pritom jedno, odkiaľ tieto financie prídu. V posledných rokoch totiž aj súkromné televízie začali oveľa intenzívnejšie investovať do výroby pôvodných audiovizuálnych obsahov, najmä seriálov, a postupne sa pridávajú aj do filmových projektov. Radi by sme na Slovensko prilákali aj viac filmových produkcií zo zahraničia.
Má zvýšenie spätných dotácií prilákať napríklad aj veľké hollywoodske produkcie?
Tento nástroj nevnímam primárne ako lákadlo pre veľké hollywoodske produkcie, ale ako impulz pre kohokoľvek, kto chce investovať do filmovej výroby na Slovensku, aby do nej naozaj investoval, lebo sa mu to oplatí. To platí tak pre produkcie z Hollywoodu či z Netflixu, ako aj pre európske koprodukcie a slovenské projekty komerčného charakteru.
A ako sa to investorovi oplatí?
Tak, že po splnení základných podmienok, ktoré sa na tieto investície viažu, čo sú minimálna výška investície a charakter produktu, môže požiadať o spätne vyplatenú dotáciu v súčasnosti vo výške 20 percent vložených prostriedkov. Nie je tu žiadna výberová komisia a na tento finančný nástroj je vytvorená osobitná položka v štátnom rozpočte, aby sa tieto peniaze nemiešali s dotáciami na projekty, ktoré prechádzajú hodnotovým výberom predovšetkým na základe obsahových kritérií. Vratky sú teda v skutočnosti automatická podpora, ktorú môže dostať každý, kto splní transparentne určené podmienky.
V čom je výhoda takéhoto delenia finančných prostriedkov fondu?
Myslím si, že takéto rozdelenie je dobré aj na to, aby sa nám na jednom stole – alebo v jednom mešci – nestretávali také rozdielne projekty, ako sú napríklad Cuky Luky film a Tlmočník. Ten, kto chce robiť divácky film, zameraný na návratnosť investície, by mal primárne ísť do automatickej podpory, a ten, kto prináša hodnotovo orientovaný projekt, nech ide najskôr do selektívnej podpory. Finančné zabezpečenie podpory audiovizuálneho priemyslu osobitným príspevkom zo štátneho rozpočtu tak nemá žiaden negatívny vplyv na doterajšiu činnosť fondu v jej dominantnom zameraní na podporu audiovizuálnej kultúry.
Dá sa povedať, že je to odozva na sťažnosti producentov divácky orientovaných filmov, že nemajú šancu uspieť vo fonde so žiadosťou o dotáciu?
Ich sťažnosti sú prirodzené. Projekty, na ktoré žiadali podporu, sa v minulosti často dostali do hodnotovej súťaže, kde sa stretli s neporovnateľnými projektmi. Teraz má každý možnosť vybrať si – pri komerčnom filme s investíciou minimálne 150-tisíc eur môže požiadať fond o vyplatenie terajších 20 percent. A dostane ich. Nárok neposudzuje žiadna komisia a projekt nesúperí s inými. Nikto nikomu neuberá finančné zdroje a v automatickej podpore má každá investícia rovnakú šancu. Navyše, oba systémy podpory sa dajú vzájomne kombinovať a fond k nim môže poskytnúť ešte aj výhodnú pôžičku.
Tento systém sa snaží zrovnoprávniť podmienky diváckeho a artového filmu?
Áno, vytvorili sme osobitné finančné nástroje pre dva rôzne typy projektov, aby medzi sebou nemuseli súťažiť o tie isté verejné financie. Lebo jeden súťaží hodnotami a obsahovým zámerom, druhý zase financiami a investičným zámerom. Keď producent investuje do projektu, ktorý je komerčne orientovaný, pol milióna a verí, že na neho príde dostatočný počet divákov a investícia sa mu vráti v priebehu troch až piatich rokov, tak v tomto mechanizme má 20 percent investície späť hneď a film ešte nemusí byť ani dokončený. Pri 500-tisíc eurách nie je 100-tisíc malá suma.
Doteraz nemali producenti možnosť uchádzať sa o vratky?
Tento systém funguje od roku 2014, ale vstupný limit bol nastavený privysoko, na 2 milióny eur. Bol nastavený pre Američanov, ktorí sem prišli asi dvaja, aj to len nakrátko. Nereálne nastavenie tohto limitu sa ukázalo napríklad aj pri takom type projektu, ako bola miniséria Mária Terézia. To naozaj nebol nízkorozpočtový projekt, ale ani ten nevedel na Slovensku minúť dva milióny eur. Jednoducho, nie je ich u nás kde minúť. Preto sa hranica znížila na 150-tisíc pre jeden film alebo na 300-tisíc na televízny seriál alebo balík filmov.
Vyzerá to ako pozitívny krok.
Ukázalo sa, že pre domáce alebo koprodukčné projekty, z ktorých sa väčšina realizuje v tom medzinárodnom kontexte, v ktorom slovenská kinematografia môže úspešne fungovať, bolo zníženie vstupného limitu pozitívnym krokom. Je pravda, že zatiaľ k nám neprišiel Spielberg, Lucas ani žiadna iná veľká hollywoodska produkcia, ktorá by sa dominantne zrealizovala na Slovensku.
Aké sú cieľové skupiny tohto finančného nástroja?
Myslím si, že sú dve. Jednou z nich sú investori domácej audiovizuálnej produkcie v európskom alebo stredoeurópskom kontexte s menšími sumami na jednotlivé projekty, a druhou môžu byť veľkí americkí producenti, ak sa rozhodnú, že prídu svoje projekty zrealizovať na Slovensko. K tomu, aby sa tak rozhodli, má prispieť aj táto novela, ktorá je teraz v medzirezortnom pripomienkovaní. Ministerstvo kultúry chce tak zvýšiť atraktivitu Slovenska ako filmovej krajiny pre väčšie filmové produkcie, čo predstavuje najmä zvýšenie percentuálnej sadzby z 20 na 30 percent, lebo v posledných rokoch sa akoby rozbehli konkurenčné preteky medzi európskymi štátmi o to, kto dá späť viac percent.
Aké sú podmienky v okolitých krajinách?
Takýto finančný nástroj, založený na spätnom vyplatení dotácie alebo na daňovom zvýhodnení investícií do filmovej produkcie, má väčšina európskych krajín. Z tých, ktoré majú tento systém zavedený, iba necelá tretina aplikuje to, čo máme my, teda minimálnu povinnú investíciu v nejakej výške. Väčšina krajín má však nastavený systém „vratiek“ od prvého eura, prípadne majú ich regresívnu sadzbu. Každá krajina si nastavuje podmienky podľa toho, v akej kondícii má audiovizuálny priemysel. Zároveň treba povedať, že väčšina krajín má stanovený horný limit – buď celkového rozpočtu, alebo dotácie na jeden projekt – a má k dispozícii len určitý objem financií na rok. Náš systém má konkurenčnú výhodu aj v tom, že je veľmi flexibilný, administratívne nenáročný a nemá finančný strop.
Ako sa prejavilo zníženie limitu z 2 miliónov eur na 150-tisíc?
Efekt sa hneď ukázal v náraste zaregistrovaných projektov. Ich ročný počet stúpol zo štyroch na 30.
V minulom roku?
Áno, rozdiel medzi rokmi 2017 a 2018 bol takýto priepastný, lebo prišli aj malé projekty. Hovorím, že je lepšie mať 10 malých projektov ako jeden veľký, ktorý je neistý. Tento mechanizmus je zrozumiteľný a veľmi jednoduchý.
To znamená, že napríklad aj Trhlina dostane tieto vratky?
Trhlina je u nás zaregistrovaná ako trojdielna televízna miniséria a má nárok do troch rokov od vydania registrácie požiadať o 20 percent späť. Film sme podporili dotáciou určenou iba na jeho distribúciu.
Bez nejakých obmedzení, aj keď je to divácky úspešný film?
V minulom roku sme konečne zaviedli istú mieru návratnosti poskytnutých dotácií. To znamená, že prijímateľ, ktorý má relevantné príjmy z obchodného zhodnotenia podporeného projektu, nám podľa dohodnutých kritérií vráti až do 90 percent poskytnutej dotácie.
Môžete uviesť príklad?
Najjednoduchšie je to práve pri distribúcii. Distributér požiada o podporu na distribúciu filmu a dostane napríklad 20-tisíc eur, ktoré môže operatívne využiť na úhradu svojich výdavkov. Nasledujúci rok potom predloží fondu vyúčtovanie návratnosti distribučnej podpory. Ak má film návštevnosť do 20-tisíc divákov, tak nevracia nič, ak je návštevnosť medzi 20- a 100-tisíc, vracia polovicu, a ak má nad 100-tisíc divákov, vracia 90 percent. Čiže už dnes vieme, že z dotácie, ktorú fond poskytol na distribúciu Trhliny (návštevnosť už prekročila 200-tisíc, pozn. red.), sa nám vráti na budúci rok 90 percent.
Podobný princíp uplatňujete aj pri podpore produkcie?
Áno, ale s iným spôsobom výpočtu. Pri projektoch podporených v produkcii dávame do zmluvy právo fondu na podiel z obchodného zhodnotenia projektu počas piatich rokov. Je to niečo medzi návratnosťou dotácie a koprodukčným podielom na výnosoch. Zákon nám to umožňuje, a tak to už aj robíme.
Doteraz ste si tento nárok neuplatňovali?
Začali sme až v minulom roku. Chceli sme najprv počkať, kým sa podnikateľské prostredie a priemysel ani nie tak pozviechajú, ako vstanú z kolien (úsmev) a narastú, čo sa aj podarilo. Preto až teraz požadujeme vrátenie časti poskytnutých peňazí späť do fondu.
V akej kondícii je slovenský film?
Myslím si, že schopnosť vytvárať filmy na Slovensku za posledné roky určite narástla, či už technologicky, profesijne, ľudskými zdrojmi, alebo producentským zázemím. To, čo nám stále chýba, je filmová výrobňa. Ako jediná krajina v Európe sme si ju sami zlikvidovali a nepostavili nič nové. To, čo ani nikdy mať nemôžeme, sú napríklad niektoré lokácie, ako má Praha, Viedeň alebo Budapešť – ucelené mestské celky alebo historické aglomerácie. Toto však už nedobehneme. To, čo dobehnúť môžeme a čím by sme aj mohli presvedčiť zahraničných producentov, je reálne zvýhodnenie podmienok na filmovanie na Slovensku.
Slovensko je malý trh, ktorý nemá dostatočný výtlak, a produkcia je vo veľkej miere závislá od verejných financií. Pomôžu tieto opatrenia zníženiu tejto závislosti?
Bol by som rád, aby smer, akým sa bude uberať slovenská produkcia, nebol závislý iba od nás a od RTVS. V súčasnosti je naozaj filmová produkcia priveľmi závislá od verejného sektora. A to je to, čo som spomínal na začiatku. Vyvinulo sa to historicky. Bolo by dobré, keby sa táto závislosť aspoň trochu znižovala, najmä pri tých projektoch, ktoré si môžu na seba zarobiť. Samozrejme, aj pri nich môže Audiovizuálny fond pomôcť, ale v primeranej miere, vhodnými finančnými nástrojmi a s uplatnením princípu návratnosti.
Ako podporujete televízne projekty?
Pred tromi alebo štyrmi rokmi sme otvorili osobitnú výzvu pre televízne projekty, aby sme ich oddelili od filmovej produkcie a porovnávali porovnateľné. Tým, že nie sme len fond kinematografie, ako je to v Česku, ale sme audiovizuálny fond a aj televízie sú našimi prispievateľmi, tak sme boli od začiatku otvorení aj podpore projektov, ktoré sú primárne určené na televízne vysielanie. Akurát s tou podmienkou, že žiadateľom na takýto typ projektu by nemala byť samotná televízia, ale nezávislý producent, a zároveň, že pri televíznych projektoch musí byť vysielateľ ten prvý, kto prejaví o projekt záujem.
Vnímate za posledné roky zmenu v prihlásených projektoch? Či už sa to týka zmeny tém, ale aj kvality podaných prihlášok.
Myslím si, že narastajúca kvantita prináša so sebou nepochybne aj kvalitatívny vývoj. S istou mierou nadhľadu som veľmi rád, že za posledných 10 rokov sa výrazne rozšírilo žánrové a druhové spektrum. Už naozaj neplatí, že na Slovensku sú dobré iba dokumenty, a aj to len niektoré, a že tu máme len divácky nestráviteľné sociálne drámy. Máme sériu nových slovenských rozprávok, ktoré vznikali naposledy v 80. rokoch minulého storočia. Nech sú akékoľvek, ale každý rok na Vianoce ich v televíziách vidí milión ľudí. Máme kriminálne filmy typu Únos či Červený kapitán, ktoré reflektujú aj nedávnu minulosť, vznikajú veľké medzinárodné koprodukcie s účasťou Slovenska, znovu sa oživila animovaná tvorba a pôvodné večerníčky, ktoré tiež tridsať rokov nevznikali... Slovenskí filmári sa púšťajú do spoločensky citlivých tém aj do veľkých medzinárodných koprodukcií. Slovensko sa postupne stáva štandardnou filmovou krajinou, kde nie je iba jeden typ audiovizuálneho obsahu s nízkymi rozpočtami a s vynútenou orientáciou na komornú sociálnu drámu, lebo na viac sme nemali.
Stáli ste pri vzniku Audiovizuálneho fondu, ste na jeho čele už 10 rokov, čo sú dve funkčné obdobia. Aktuálne funkčné obdobie sa vám na jar končí. Budete sa uchádzať o post riaditeľa AVF aj v ďalšom období?
Tomu desaťročiu predchádzalo ešte 18 rokov medzi prvým návrhom na zriadenie takéhoto fondu, ktorý bol ešte v roku 1990 v Slovenskom filmovom ústave až po rok 2008, keď bol prijatý zákon o AVF. Som rád, že táto príležitosť pred 10 rokmi vznikla a som úprimne vďačný, že som mohol byť pri stavaní tejto inštitúcie na zelenej lúke. Bola to vôbec prvá inštitúcia tohto typu zriadená na Slovensku, ktorá mala prerozdeľovať verejné prostriedky na podporu neštátnej kultúry. Na základe našich skúseností aj omylov neskôr vznikol Fond na podporu umenia a ďalší Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Nebolo to ľahkých 10 rokov. Prežili sme si aj svoje chyby a turbulentné diskusie. Ale vážim si najmä to, že zatiaľ sme vždy našli riešenia aj v súčinnosti s profesijným prostredím. Filmári už berú fond ako svoj a vedia sa zaň aj verejne postaviť. Pokiaľ ide o funkciu, tak zvažujem za aj proti. Keď rada fondu schvaľovala výzvu na predkladanie prihlášok na post riaditeľa, tak som povedal, že aspoň jedna prihláška príde.
Kto je Martin Šmatlák?
Riaditeľom Audiovizuálneho fondu je od roku 2009. Predtým pôsobil v Slovenskej akadémii vied, Slovenskej televízii, viedol Slovenský filmový ústav a bol generálnym riaditeľom sekcie médií a audiovízie na ministerstve kultúry. Neskôr bol výkonným riaditeľom Klubu reklamných agentúr Slovenska a štyri roky pracoval v TV JOJ ako šéfredaktor vlastnej tvorby a manažér akvizícií. Je jedným zo zakladajúcich členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Pôsobí aj ako filmový kritik. Vyštudoval filmovú vedu na Divadelnej fakulte VŠMU, kde absolvoval aj štátnu rigoróznu skúšku na titul PhDr. Je dlhoročným pedagógom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a v roku 2014 ho prezident republiky vymenoval za vysokoškolského profesora.
Rozhovor bol publikovaný vo februárovom vydaní magazínu Stratégie.
Podpora slovenskej filmovej produkcie
Audiovizuálny fond podporil v uplynulom roku 341 projektov (z celkovo 527 žiadostí) sumou 10,5 milióna eur. Z nich podporil 36 hraných filmov sumou 5,4 milióna eur, 47 dokumentov sumou 750-tisíc eur a 19 animovaných filmov sumou 878-tisíc eur. Minoritným koprodukciám bola pridelená suma 1,06 milióna eur. Finančné zdroje fondu tvorí základný príspevok zo štátneho rozpočtu určený v sume najmenej 6 mil. eur ročne, osobitný štátny príspevok na podporu filmového priemyslu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela:
- vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy),
- súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy),
- kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky),
- distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín),
- prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie),
- prevádzkovatelia VoD platforiem (0,5 % príjmov z VoD služieb).
Maximálna suma podpory na jeden projekt je:
- vývoj: 30 tis. eur,
- produkcia: 2 mil. eur,
- minoritná koprodukcia: 300 tis. eur,
- distribúcia: 25 tis. eur,
- prezentácia: 50 tis. eur,
- festival: 300 tis. eur,
- výskum, vzdelávanie a edičná činnosť: 50 tis. eur,
- technologický rozvoj: 200 tis. eur,
- individuálne štipendium: 5 tis. eur.
Rozpočet fondu je v roku 2019 stanovený na 8 miliónov eur. Program podpory audiovizuálneho priemyslu má samostatný rozpočet podľa predpokladaných výdavkov na zaregistrované projekty (tzv. 20% vratky). V roku 2018 fond zaregistroval 30 projektov, ktoré sa majú zrealizovať v rokoch 2018 – 2020 s predpokladanou sumou investícií 24 mil. eur (t. j. vratky 20 % = 4,8 mil. eur).