Európsky parlament a členské krajiny EÚ schválili reformu autorského práva. Slovensko i ďalšie členské štáty Únie majú teraz dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva. Transpozícia smernice do našej legislatívy nebude jednoduchá a hoci nezavádza nové práva, autorom mediálneho obsahu však dáva väčšiu šancu získať odmenu. Jakub Žák z advokátskej kancelárie Poláček&Partners v diskusnej relácii na TABLET.TV uviedol, že dôležité bude, ako sa súdna prax vyrovná so spornými pojmami, ktoré môžu obchádzať zmysel smernice.
„Slovenské médiá majú šancu získať viac peňazí, no sociálne siete a spravodajské agregátory nie sú hlavným dôvodom, pre ktorý médiá prichádzajú o veľkú časť profitu. Skôr je pre ne cestou spoplatnenie časti obsahu na internete. Určité skúsenosti s obmedzením firiem, ako je Google a Facebook, sú už z Nemecka a zo Španielska, kde médiám zásadným spôsobom nevzrástli tržby,“ upozornil Žák, podľa ktorého smernica nezavádza žiadnu formu cenzúry a ani filtrov obsahu.
„Internetové platformy, spravodajské agregátory budú zodpovedné za obsah. Pokiaľ bude používaný nelegálne, autor sa môže domáhať odplaty, čiže bude ich môcť aj žalovať. Nemožno preto vylúčiť situácie, keď dôjde k určitej forme selektovania obsahu internetových platforiem. Ciele smernice však neprinášajú žiadne negatívne zmeny. Často opisované negatíva sú skôr výsledkom lobistických skupín, ktoré aj v minulosti tvrdili, že zákazom fajčenia, dôjde k radikálnemu poklesu návštevnosti reštaurácií alebo pri zrušení roamingových poplatkov dôjde k zvýšeniu cien hovorov,“ vysvetlil Žák.
Veľkí hráči môžu smernicu obchádzať
Podľa Žáka dochádza ku kolízií dvoch hodnôt, nepopierateľného práva autorov na odmenu za vytvorený obsah a práva na slobodné šírenie a prístup k informáciám. Otázka je, ktoré z týchto dvoch práv má dostať prednosť.
„Istým rizikom je, že veľkí hráči môžu smernicu obchádzať. Vyňaté sú totiž hypertextové odkazy s krátkymi úryvkami článkov, keď smernica presne nedefinuje, čo je to krátky úryvok,“ dodal Žák.
Smernicu o digitálnom autorskom práve v apríli podporilo 19 členských krajín, šesť hlasovalo proti a tri sa zdržali hlasovania. Proti boli Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Poľsko, Švédsko a Taliansko. Zdržali sa Belgicko, Estónsko a Slovinsko, píše agentúra Reuters. Európsky parlament novú reformu autorského práva schválil už koncom marca.
Zástancovia novej smernice tvrdia, že zmeny zaručia, že autori a umelci budú mať za svoje diela prístupné na internete zaplatené. Kritici namietajú, že smernica zabráni spájaniu textov či fotografií, a tým potlačí tvorivosť a šírenie informácií. Medzi odporcov reformy patria aj internetoví giganti Google, Wikipedia a YouTube.
Terčom kritiky je najmä článok 13, ktorý prikazuje webovým platformám zdieľajúcim obsah, aby automaticky skenovali a dozerali na všetok nahraný obsah, či neporušuje autorské právo.