Minulý týždeň poslanci schválili novelu zákona týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty (DPH), podľa ktorej by nová sadzba DPH na denníky, klesla na 10 percent. Novela zákona ponecháva v platnosti 20-percentnú daň na ostatné týždenníky a magazíny. Zákon pochádza z dielne SNS.
Rozdielna sadzba je neštandardná
Asociácia tlačených a digitálnych médií (ATDM) víta zníženú DPH, na druhej strane nesúhlasí s nelogickosťou tohto návrhu. Výhrady má k rozdielnym sadzbám medzi denníkmi a magazínmi, ktoré považuje za neštandardné. „Naša asociácia (ATDM) už dávnejšie poukazovala na to, že Slovensko má jednu z najvyšších DPH na periodickú tlač v Európe,“ vysvetľuje Alexej Fulmek, predseda predstavenstva asociácie a zároveň generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press. „Historicky bola DPH na noviny a časopisy v nižšej sadzbe aj na Slovensku, ale potom prišla daňová reforma a jednotná daň z dielne Ivana Mikloša a my sme museli uznať, že ak by dostali printové média výnimku, potom by museli dostať výnimku aj potraviny, lieky a celá daňová reforma postavená na jednotnej dani by sa zrútila,“ hovorí Fulmek. Preto boli aj denníky a časopisy zaradené do zjednotenej DPH. Tá bola vyššia ako pôvodná sadzba. Vláda Smeru daňovú reformu zrušila a opäť zaviedla dve kategórie DPH. Tlač sa do pôvodnej sadzby už nedostala. Alexej Fulmek priznáva, že niektorí členovia asociácie aktívne lobovali naprieč politickým spektrom a vysvetľovali dôvody, prečo má byť tlač v nižšej sadzbe DPH. Čiastočne bola asociácia úspešná, ale len v prípade denníkov. „Parlament prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu vyňal týždenníky a magazíny z nižšej sadzby dane, čo nemá pendant v žiadnej krajine EÚ okrem Dánska,“ zdôrazňuje Fulmek. V Dánsku je však nulová sadzba DPH na denníky, takže po prijatí zákona by sme boli len druhou krajinou EÚ, ktorá bude mať rozdielnu sadzbu DPH pre denníky a na časopisy.
O zákone bude rozhodovať prezidentka
Predseda predstavenstva asociácie zdôrazňuje, že z hľadiska iných zákonov, napríklad pri státisícových platbách do recyklačného fondu, sú denníky aj magazíny rovnocenné. „Na tomto mieste by som rád zdôraznil, že členské krajiny Európskej únie už iniciujú legislatívne procesy na zníženie DPH pre digitálne produkty na úroveň printových produktov, pričom sú printové produkty zaradené do nulovej alebo zníženej sadzby DPH bez ohľadu na periodicitu,“ hovorí Fulmek. Predseda predstavenstva asociácie verí, že sa s tým bude dať ešte niečo urobiť a parlament nakoniec schváli zníženú DPH pre celú periodickú tlač. ATDM požiadala prezidentku o vrátenie zákona do parlamentu. Znížená daň by sa nemala týkať erotických a reklamných titulov.
Dostupnejší online
SNS pri obhajobe nového zákona argumentovala, že cieľom nižšej sadzby je dostupnosť mediálnych produktov čo najširšiemu okruhu príjemcov. Na druhej strane ide aj o zníženie nákladov pre publisherov. Náklady na tlač a papier ovplyvňuje periodicita a polygrafická kvalita. Podľa Fulmeka však papier a tlač tvoria približne 25 percent nákladov novinového vydavateľa. Dnes sú najväčšou nákladovou položkou mzdy, tie tvoria vyše 40 percent celkových nákladov. „Pred dvoma dekádami to tak nebolo,“ konštatuje Fulmek. Pri porovnaní s onlinovými titulmi je v prípade digitálnych webov ich prevádzka lacnejšia, neplatí sa za výrobu, tlačiareň ani za mohutnú a zložitú distribučnú sieť. Obsah sa podľa Fulmeka ľahšie a rýchlejšie dostáva k čitateľom. Aj to je dôvod, prečo môže byť predplatné v online prostredí lacnejšie ako printové.
Aká daň je v iných krajinách
Asociácia naznačila, že súčasná 20-percentná daň za noviny a časopisy je jedna z najvyšších v členských krajinách Európskej únie. „Z členských krajín sme mali len my a Bulharsko sadzbu 20 percent,“ vysvetľuje Fulmek. Zvyčajne sa DPH pre periodickú tlač pohybuje v rozpätí 0 – 10 percent. Zhruba polovica členských krajín má DPH do päť percent a druhá polovica od päť do 10 percent. Ak by znížil parlament DPH aj pre časopisy, Slovensko by sa zaradilo niekde do stredu sadzieb krajín EÚ.
Právo na odpoveď politikov opäť v zákone
Poslanci tiež schválili aj novelu tlačového zákona, ktorá sa týka práva na odpoveď aj pre politikov. Tento návrh pochádza z dielne poslanca Smeru-SD Dušana Jarjabka. Ešte pred schválením poslancov prešiel navrhovaný zákon nielen kritikou, neskôr aj pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložili Ondrej Dostál (SaS) a Renáta Kaščáková (SaS). Takto zo zákona vypadlo ustanovenie, ktoré by umožnilo uplatňovať právo na odpoveď aj vo vzťahu k pravdivým, pravdu neskresľujúcim a presným skutkovým tvrdeniam. Pre vydavateľov je pozmeňujúci návrh akceptovateľná zmena. Fulmek však upozorňuje na to, že vzniká nelogická duplicita. Inštitút odpovede sa takto stáva prakticky totožným s inštitútom opravy, ktorý platí v tlačivom zákone od nepamäti. Na otázku, či zákon týkajúci sa práva na odpoveď aj pre politikov prinesie riziká pre vydavateľov, Alexej Fulmek za asociáciu tvrdí, že nevidí veľké riziká. „Jediným miernym rizikom bude, ako si budú politici a následne v prípadných sporoch súdy vysvetľovať pojem „neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie“.
Poslanci odignorovali ministerku
Asociácia tlačených a digitálnych médií zároveň kritizuje fakt, že pri tvorbe novely zákona poslanci vôbec nereflektovali prácu odbornej skupiny, ktorú zriadila ministerka kultúry, ktorá je vlastne nominantkou vládnucej strany. „Na to existuje jediné vysvetlenie, že prácu vlastnej ministerky kultúry považujú za nepodstatnú,“ myslí si Fulmek. Odborná skupina pracovala na systémovej zmene mediálnej legislatívy. Publisheri žiadali presnejšie definovať v zákone pojem novinár. "Žiadali sme zvýšiť ochranu novinárov, aby útok na novinára bol považovaný za závažnejší trestný čin, ako je to napríklad v prípade príslušníkov polície, žiadali sme presnejšie zadefinovať ochranu zdroja, aby aj polícia vedela, ako má postupovať a kde sú hranice, kedy naráža u novinára na ochranu zdroja. Táto práca však bola odignorovaná,“ hovorí Fulmek, ktorý bol členom tejto pracovnej skupiny.
Opýtali sme sa Alexeja Fulneka, predsedu predstavenstva ATDM
Aký scenár predpokladáte, že nastane, ak prezidentka teoreticky vráti navrhovaný zákon o zníženej dani pre noviny naspäť poslancom?
Ťažko sa to odhaduje, môže sa stať, že parlament veto neprerazí a aj denníky sa vrátia do 20-percentnej sadzby DPH, ale bolo by to absolútne nepochopenie situácie. Verím, že zvíťazí nakoniec racionalita a aj týždenníky a časopisy sa dostanú do zníženej sadzby DPH. Vydavatelia čelia ekonomickým problémom, spôsobeným výpadkom príjmov v predaji printových produktov a prechodom týchto príjmov do digitálneho prostredia. Navyše technologické giganty odčerpávajú z lokálnych trhov množstvo inzercie, ktorá kedysi spolufinancovala a dnes stále čiastočne financuje prácu novinárov.
A kroky týkajúce systémovej úpravy mediálneho zákona?
Vydali sme vyhlásenie a budeme ďalej argumentovať v prospech zmeny DPH aj pre časopisy a verím, že výsledky práce odbornej komisie pri MK SR dostanú v blízkej budúcnosti legislatívnu podobu. Je hanbou, že ani po vyše roku od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej súčasná vláda neurobila ani symbolické gesto na zvýšenie ochrany novinárov. Naopak, bývalý premiér pokračuje v svojej dlhodobej stratégii spochybňovania nezávislosti novinárskej obce, aby u voličov podkopal dôveru v štandardné médiá.