Presne dnes, 12. marca, je svetový deň boja proti cybercenzúre, teda proti obmedzovaniu novinárov a ich slobode prejavu. Reportéri bez hraníc (RSF – Reporters Without Borders) vydali prvýkrát zoznam krajín, v ktorých isté skupiny ľudí a organizácie zasahujú do publikovania informácií a života samotných novinárov. Sami túto aktivitu nazývajú harašmentom či štvanicou na novinársku obec.
Zistilo sa, že k cenzúre novinárskej práce neprichádza len v krajinách s prísnym režimom, ale v prevažnej miere práve v demokratických systémoch. Kto konkrétne stojí za cenzúrou, nie je známe. Správa RSF však ukazuje na vládne agentúry, najatých trollov, botov. Títo blokujú činnosti novinárov, ktorí investigatívne poukazujú na kauzy vládnych predstaviteľov.
Kým krajiny s prísnejším režimom a zväčšia situované vo východnej časti zeme využívajú tvrdšie spôsoby, ako zasiahnuť voči novinárom (viac o spôsoboch sa dočítate nižšie), západné krajiny išli na túto problematiku sofistikovanejšie – vyvinuli sotfvéry a systémy na sledovanie emailov, správ, účtov či telefónov. A tie, ako inak, predali do krajín, v ktorých prevláda sledovanie a harašment novinárov zo strany vládnych predstaviteľov.
Spôsob, akým sa snažia zastrašiť novinárov, nie je známy. RSF však hovorí o online šikane a v konečnom dôsledku o umlčaní novinárov rôznymi spôsobmi. Dokonca hovorí o tom, že dané agentúry šíria sami mylné informácie tak, aby očistili vládnych predstaviteľov.
Najväčšou hrozbou ale podľa nás nie je fakt, že podobné agentúry sledujú novinárov a ovplyvňujú ich prácu, ale fakt, že túto aktivitu podporujú i demokratické krajiny. Často za vidinou zisku. Pozrite si prehľad krajín a dôvody, prečo boli v daných krajinách novinári umlčaní.
India:
Vládna strana najala dobrovoľníkov a platených trollov, ktorí majú za úlohu šikanovať, vydierať a vyhrážať sa na sociálnych sieťach znásilnením i smrťou dvom novinárom, ktorí napísali knihu o premiérovi či reportáž o skrytom živote v strane.
V druhom prípade Indická vláda odpojila obyvateľstvo od pripojenia na internet v severných štátoch Indie. Napríklad v Kashmire nemohli novinári slobodne pracovať a obyvatelia nemali tak prístup k voľným informáciám. Po šiestich mesiacoch pripojenie znovu obnovili, avšak niektoré stránky zostali stále blokované.
Alžírsko:
Viaceré médiá deklarovali, že sa od nich žiadalo zrušiť účty na sociálnych sieťach alebo odstrániť niektoré príspevky. O novinároch zase zverejňovali citlivé informácie zo súkromia. Cieľom bolo zdiskreditovať novinárov, ktorí sú antivládni.
Rusko:
V Rusku sa na verejnosti vyskytli falošné videá, ktorá mali rovnako šíriť nepravdivé a hanlivé informácie o novinároch. Fínska novinárka napísala investigatívnu reportáž o tom, ako ruská vládna moc trolluje tých, ktorí nesúhlasia s činnosťami vlády. V reportáži hovorí o trolloch, ktorí šíria o novinároch propagandu.
Mexiko:
Nielen u nás, ale aj v Mexiku si osvojili výraz „novinárske prostitútky“. Urážky, očierňovanie a hrozby museli znášať novinári, ktorí kritizovali prezidenta. Ten sa rozhodol prepustiť na slobodu syna drogového baróna. Okrem novinárskych prostitútok si vyslúžili aj pomenovanie skorumpovaní novinári či najatí zabijaci médií. Toto označenie v súvislosti s danými novinármi používali v hashtagoch na sociálnych sieťach.
Brazília:
Aj v tejto krajine museli konkrétni novinári čeliť harašmentu na sociálnych médiách. Konkrétne opäť z vládnej moci. Vytvorená bola dokonca „kancelária nenávisti“ (hate office), ktorú zastrešoval syn prezidenta a ďalší spriaznenci.
Venezuela:
Vláda si v tejto kríze sa zmietajúcej krajine najala organizáciu, ktorá zablokovala stránky, Facebook účty a aplikácie tých médií, ktoré nejakým spôsobom nevyhovovali vláde. Stránky boli zablokované bez možnosti odvolať sa. Rovnako, ak ste vo Venezuele na Facebooku naživo publikovali prejav opozičného lídra, boli ste zablokovaní.
Irán:
V Iráne ste sa nedostali k Facebooku, WhatsAppu či Twitteru niektorých médií. Rovnako boli zablokované. Išlo o pokus odstrihnúť iránsky národ od internetu a cieľom bolo zamedziť ľuďom, aby sa dozvedeli o plánovaných protestoch.
Čína:
V tejto komunistickej krajine nie je cenzúra ničím prekvapivým. Tu zatvorili stránky na WeChate či TikToku. Dôvody vyvolal súčasný koronavírus. Tie médiá a bloggeri, ktorí písali o prípadoch nakazenia, ktoré neboli ešte oficiálne známe, dostali skrátka zákaz publikovať. Svoj krok vysvetľuje krajina tým, že ide o nepodložené dáta.
Egypt:
V Egypte sa skrátka rozhodli zapchať ústa veľkému množstvu médií, a to pomerne radikálne – skrátka im zablokovali stránku. Dôvodom bolo, že mali údajne šíriť nepravdivé informácie. S novou situáciou sa muselo vysporiadať viac než 500 webových stránok, medzi nimi aj BBC.
Vietnam:
Vietnamská vláda sa vysporiadala s tragickým incidentom z 9. januára po svojom. Ministerstvo obrany najalo 10 000 cyber pomocníkov, ktorí mali za úlohu ponížiť tých, ktorí kritizovali krok polície, pri ktorom došlo k úmrtiu. Vláda tak zaplavila sociálne médiá informáciami o tom, ako ľudia používali zbrane a bomby proti polícii v daný deň. A tak sa snažila políciu zbaviť obvinení.
Saudská Arábia:
V tejto krajine vás denne zaplavilo vyše 2500 správ na Twitteri, ktoré promovali konzervatívnu TV stanicu. Správy produkovali okrem najatých ľudí aj boty.
Filipíny:
Priaznivci prezidenta iniciovali kampaň, ktorá mala bojkotovať rádio a TV stanicu. Cieľom bolo odobratie licencie.
Sudán:
Po Arabskej jari sa vytvorilo zoskupenie, ktoré napádalo novinárov a aktivistov na sociálnych médiách. Rovnako tiež publikovali správy a články, ktoré obhajovali predošlý režim a očierňovali vtedajšiu prechodnú vládu v roku 2019.
Izrael:
V Izraeli sa nabúrali do aplikácie WhatsApp, ktorá automaticky otvorila infikovaný súbor vybraných novinárov. Rovnako išlo o ich sledovanie.
USA:
V USA na to išli sofistikovane – využili systém zero-day, ktorý sa snaží napadnúť počítač, respektíve systém, ktorý sa zatiaľ nevie brániť. Americká vláda tvrdí, že takto získané informácie poskytuje iba Severnej Amerike a Európe. Avšak boli použité aj proti novinárovi zo Spojených Arabských Emirátov, ktorý dostal 10 ročné väzenie. Písal kriticky o ľudských právach v krajine.
Španielsko:
Španieli vytvorili nástroj na sledovanie telefónov a správ. Nástroj si objednala aj Kolumbijská armáda, ktorá ho využívala na sledovanie sudcov, politikov a novinárov. A rovnako bol použitý aj proti novinárovi, ktorý si „dovolil“ napísať reportáž o kriminálnom čine, ktorý spáchali práve členovia Kolumbijskej armády.
Tímy vytvorené na hackovanie emailov, telefónov a počítačových systémov boli zaznamenané aj v ďalších vyspelých krajinách, ktoré sa rozhodli profitovať na nedostatku iných krajín, v ktorých vládne prísnejší režim. Medzi krajiny, ktoré vytvorili softvér na sledovanie, patrí aj Švajčiarsko, Taliansko, Saudská Arábia, Nemecko či UK. Spoločnosti, ktoré sotfvéry produkujú, sa nazývajú Gamma International (Španielsko a UK) či Memento Labs. Práve Gamma International a prítomnosť ich softvéru bola zistená na humornej tureckej stránke, ktorá pomohla zorganizovať protesty proti prezidentovi Erdoganovi v roku 2017.