Ak by sme mali v stručnosti zhrnúť výsledky štúdie MEMO 98 a GLOBSEC Policy Institute, ktorá sa venovala monitoringu a úlohe médií v ostatných parlamentných voľbách, zhrnuli by sme ich do týchto základných záverov: úlohu verejnoprávnej televízie suplovali komerčné médiá. Napriek tomu, že primárne hľadajú ľudia informácie v tradičných online médiách, významnú úlohu vo voľbách zohral Facebook. Štúdia konštatovala, že slovenskí voliči mali dostatok informácií na kvalifikované rozhodnutie. Dôležitým zistením bol aj fakt, že rastúci vplyv sociálnych médií so sebou priniesol aj viac neoverených a manipulatívnych informácií. „Významnú úlohu v predvolebnej kampani zohrali webové a facebookové stránky, ktoré aj bez oficiálnej príslušnosti presadzovali záujmy určitých politických strán, hlavne ĽSNS. Vytvárali tak prepracovanú sieť podporovateľov a šíriteľov, ktorí systematicky a opakovane zdieľali obsah priaznivý pre tieto strany,“ vysvetľuje Katarína Klingová, senior analytička organizácie GLOBSEC Policy Institute.
Otázna RTVS
Správa tiež konštatuje, že RTVS si nesplnila svoju verejnoprávnu funkciu, jej úlohu suplovali súkromné médiá a komerčné televízie. Zo štúdie vyplýva, že verejnoprávna RTVS venovala vo svojom spravodajstve najviac priestoru vládnym stranám SMER-SD a SNS - celkom 60 percent. Spolu s výrazným priestorom, ktorý poskytla vláde, išlo o takmer dve tretiny relevantného politického priestoru (pritom obe z vládnych strán získali trikrát väčší priestor ako posledná strana vládnej koalície Most-Híd). Pre porovnanie, RTVS venovala šiestim stranám demokratickej opozície súhrnne okolo 17 percent, najmenej zo všetkých sledovaných televízií. Najpozývanejšou stranou sa stala SNS.
Vláda bola podľa prieskumu celkovo prezentovaná neutrálne (približne 80 percent informácií o vláde malo neutrálny charakter), ale zároveň prevažovali pozitívne informácie nad negatívnymi. Z desiatich najzobrazovanejších subjektov na RTVS mala najpozitívnejší obraz prezidentka Zuzana Čaputová, pričom zo strán mala iba SaS väčší podiel pozitívnych informácií.
Ďalšie televízie: Komerčná Markíza venovala voľbám vo svojich spravodajských reláciách viac priestoru (70 minút) ako RTVS (38 minút). Aj v TV Markíza mala najviac priestoru vláda, no v porovnaní s ďalšími televíziami išlo o najmenší podiel (necelých 26 percent). Zo strán dominovala strana SMER–SD, nasledovali SNS a OĽaNO. Strana SNS výrazne dominovala aj v spravodajstve TA3, získala tu pätinu spravodajského priestoru. TA3 bola zároveň jedinou televíziou, kde mala SNS porovnateľný podiel negatívnych a pozitívnych informácií.
Úloha Facebooku vo voľbách
Fenoménom uplynulých parlamentných volieb sa stal Facebook, a to aj napriek tomu, že v porovnaní s televíziou trikrát menej ľudí čerpá politické informácie z webov a až šesťkrát menej ľudí zo sociálnych médií. Facebook pravdepodobne výrazne prispel aj k zmene volebnej dynamiky, keď video hnutia OĽaNO Pred Počiatkovou vilou na francúzskej Riviére dosiahlo viac ako 1,6 milióna videní, pričom aj iné videá hnutia patrili k najviac interaktívnym postom.
Na druhej strane Facebook nebol schopný v rámci predvolebnej kampane zabezpečiť jednotnú implementáciu pravidiel, ktoré mali zvýšiť transparentnosť politickej reklamy a dodržiavanie vlastných komunitných štandardov. Ani zriadenie špeciálneho fact-checkera pár dní pred voľbami neznížilo množstvo problematického obsahu. Z dostupných dát štúdie vyplýva napríklad to, že Facebook je stále platforma, kde sa šíri najviac dezinformácií a problematického obsahu.
Zatiaľ čo problematické reklamy strany SMER-SD portál YouTube stopol, na Facebooku bežali ďalej. Facebook síce pozastavil pro-kotlebovský Kulturblog a niekoľko ďalších stránok podporujúcich ĽSNS, tie však promptne zareagovali založením nových stránok, ktoré bez problémov fungujú ďalej.
Dôležité online médiá
Z výskumu vyplýva aj to, že spravodajské weby majú nezastupiteľnú úlohu a sú základnou bázou pri informovaní. Svojim kritickým postojom tlačia verejné orgány k väčšej zodpovednosti. Prieskum monitoroval najdôležitejšie spravodajské weby, bulvárne, ako aj dva alternatívne weby. Jednou z najdôležitejších naratívov, ktoré sa objavili počas sledovaného obdobia bol práve fašizmus. Pričom až v ôsmich z dvanástich webov (okrem Hlavného denníka, Hlavných správ, Plusky a Dobrých novín) bola jednou z dvoch najkritizovanejších strán práve strana Kotlebovci-ĽSNS. Výsledky hovoria o kritickosti online médií. Konkrétne Aktuality.sk Denník N, Dnes 24, Hospodárske noviny a SME boli veľmi kritické voči vláde a koaličným SMER-SD a SNS, čím podľa správy dlhodobo napĺňajú základné poslanie médií konať vo verejnom záujme, kontrolovať prácu verejných orgánov a tlačiť ich k väčšej zodpovednosti.
A ešte jedna zaujímavá vec vyplynula z monitoringu. Z pohľadu pretláčania určitých naratívov, sa terčom útoku stal liberalizmus, ktorý postupne prenikol do mainstreamu a prispel tak k démonizovaniu liberálnych strán.
Autori štúdie pripravili aj pár odporúčaní. Patri k nim napríklad upravené financovanie RTVS s cieľom zvýšiť jej nezávislosť, dohliadanie Rady pre vysielanie a retransmisie ako regulačného mediálneho orgánu, ktorý by dohliadal na na vysielanie vo volebnej kampani, ako aj prehodnotenie voľby šéfa RTVS či členov RVR. Úlohou nadnárodných spoločností ako je Facebook či Google by malo byť urobiť všetko preto, aby zlepšili transparentnosť online politickej reklamy rýchlo tak reagovali na obsah, ktorý porušuje pravidlá. Podľa odporúčaní by globálni hráči mali najať viac lokálnych expertov pre sociálne médiá, ktorí by dohliadali na kvalitu obsahu či vytvoriť Facebook kontakt pre každú členskú krajinu EÚ.
Poznámka: Monitoring bol rozdelený na tri časti: · televízie · online médiá (weby) · sociálne médiá. Predmetom analýzy bola prezentácia kandidujúcich politických subjektov a vybraných inštitúcií (prezidentka a vláda SR) v hlavných spravodajských reláciách štyroch celoplošných televízií - RTVS, TA3, TV Joj a TV Markíza - počas šiestich týždňov kampane (14.1. - 24.2.2020). Okrem spravodajských relácií boli predmetom analýzy aj diskusné relácie Na hrane na TV JOJ, Na telo v TV Markíza, O 5 minút 12 v RTVS a V politike na TA3. Štúdia zaradila do analýzy nasledujúce online médiá: aktuality.sk, cas.sk, denníkn.sk, dnes24, dobrenoviny. sk, hnonline.sk, pluska.sk, pravda. sk, sme.sk, topky.sk, vrátane médií s problematickým obsahom, hlavnespravy.sk a hlavnydennik.sk, počas štyroch týždňov kampane (27.1. - 24.2.2020). Čo sa týka sociálnych sietí, analýza monitorovala Facebook a Instagram, od uverejnenia vyhlásenia volieb do NR SR (5.11.2019) do posledného predvolebného dňa (28.2.2020).