Vo veku 45 rokov zomrel známy fotograf Dušan Knap. Okrem fotografovania sa venoval aj ochrane prírody, bol vášnivý bežec a cyklista. Informáciu o jeho smrti priniesol portál zpiešťan.
Dušan Knap sa narodil 15. apríla 1976 v Piešťanoch. Jeho vášeň ku fotografovaniu sa prejavila už v mladom veku, kedy začínal fotiť na film a to sa odzrkadlilo aj v jeho neskoršej tvorbe.
Vo svojich 18 sa začal seriózne zaujímať o fotografiu a veľmi skoro sa dostavili prvé úspechy. Výhry vo fotografických súťažiach a húževnatosť ho dostali až ku práci pre viaceré celoslovenské denníky, či dokonca aj ku práci ako fotografa pre predsedu vlády.
Dušan Knap má vo svojom portfóliu aj ocenia z fotografických súťaží, napríklad aj Petzvalov objektív.
„Vyhliadol som si bezdomovca, ktorého som potom dosť dlhé obdobie fotografoval. Spriatelil som sa s ním natoľko, že ma úplne vpustil do svojho súkromia a umožnil mi nafotiť zopár veľmi sugestívnych fotografií zo života alkoholika, bezdomovca, známej postavičky Piešťan. Tak vznikol dokument "Mariánov deň", s ktorým som tú súťaž vyhral,“ pochválil sa v roku 2007 v rozhovore pre stránku ephoto.
Knap sa venoval aj reportážnej fotografii zo zahraničia. Napríklad v Rusku na Sibíri vznikli jeho krásne fotografie.
„Medzi jeho klientov patrili napríklad Slovenské liečebné kúpele Piešťany, ktoré jeho zábery používajú pri svojej prezentácii dodnes,“ píše o fotografovi portál zpiesťan.
Dušanovi Knapovi bola veľmi blízka aj ochrana prírody, za čo určite môže aj vplyv jeho starého otca, ornitológa Viliama Kubána.
V spolupráci so Službami mesta Piešťany v mestskom parku rozmiestňoval vtáčie búdky, ale angažoval sa aj proti spracovaniu rádioaktívneho odpadu v neďalekých Jaslovských Bohuniciach.
Bol známy aj tým, že sa rád každoročne zúčastňoval charitatívnych aukcií, kde venoval svoje fotografie. Výťažok z ich predaja venoval napríklad Hodine deťom.
V roku 2003 fotografická monografia jeho rodného mesta, ktorú pripravoval dva roky, získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska.
Pred piatimi rokmi zorganizoval aj cyklojazdu z Piešťan do Vrbového, čoho cieľom bolo upriamiť pozornosť na potrebu vybudovania Zelenej cesty využívajúcej starú železničnú trať.
Podujatia sa zúčastnilo takmer 200 cyklistov. Jeho Inštitút trvalo udržateľného rozvoja a environmentalistiky neskôr zabezpečoval servis pre zdieľané bicykle známe pod názvom Piešťanské užitočné koleso.