Divadelný, rozhlasový a televízny režisér Martin Kákoš (1955) má na svojom konte viac ako päťdesiat réžií televíznych filmov a inscenácií, viac ako šesť desiatok divadelných réžií. Pochádza z umeleckej rodiny, obaja rodičia boli divadelníci. Vyštudoval réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a jeho prvým zamestnávateľom bolo Divadlo Andreja Bagara v Nitre, kde pôsobil skoro desať rokov. V rokoch 1996–2006 bol režisérom programového centra dramatických programov Slovenského rozhlasu. Popritom spolupracoval ako režisér a scenárista so Slovenskou televíziou. Od roku 2007 bol umeleckým riaditeľom bratislavského Divadla Nová scéna a od začiatku roka 2009 predsedom Rady Slovenskej televízie. Od júla 2012 je členom Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
Módou týchto dní sú televízne seriály. Aj tých máte "na svedomí" niekoľko. Tak dajme aspoň jeden – Ordináciu v ružovej záhrade (2007), kde ste boli jedným z trojice režisérov.
Bol som aj pri prvom dlhodobom seriáli, ktorý robila Markíza, Medzi nami. Až potom prišla Ordinácia, tú som robil takmer tri roky. Bola to zaujímavá skúsenosť. Mnohí ohŕňajú nad týmto typom seriálov nos, ale aj ony sa dajú robiť poctivo.
Ani humor vám nie je cudzí. Ešte v STV ste režírovali zábavný program Uragán s dvojicou Marcin-Kraus.
S Petrom a Andym sme sa prvýkrát streli pri nakrúcaní silvestrovského galaprogramu v roku 2000. Tam aj vznikla myšlienka urobiť Uragán – televíznu zábavnú cykliku podľa pôvodne rozhlasového modelu. Netušili sme, že sa z Uragánu stane taký fenomén. Uragány som robil počas celej ich existencie v STV, potom po pauze prešli do Markízy.
Režírovali ste filmy, televízne seriály, muzikály, čo z toho je vám najbližšie?
Ťažko povedať. Keď robím v divadle, túžim po televízii, keď v televízii, snívam o rozhlase, keď v rozhlase, tak po divadle. Mám rád všetky svoje tri režisérske zamerania. A v ktorej som momentálne úspešný, tak tú mám najradšej.
Hitom dneška sú muzikály, ktoré vznikli aj vďaka desiatkam historických postáv. Dnes je už históriou opereta. Hrala sa v Prešove aj na Novej scéne. Už to nie je pravda. Nie je vám ľúto za týmito slávnymi "lehárovkami, ale aj dusíkovkami"?
Nie. Myslím si, že klasická opereta našla svojho pokračovateľa a tým je muzikál. S novými témami, s moderným hudobným jazykom... A s diváckou odozvou.
Boli ste predsedom Rady STV, po zlúčení verejnoprávneho rozhlasu a televízie ste od júla 2012 opäť "radným". Ako beriete svoje pôsobenie v Rade RTVS?
To je téma na dlhý rozhovor. V každom prípade dodnes som presvedčený, že vznik RTVS bol nepripravený krok a toto zlúčené médium ešte vždy zápasí s nástrahami tejto "horúcej ihly". Veci treba reparovať za chodu. Som časťou rozhlasák, časťou televizák, to nie je na zahodenie, snažím sa využívať svoje dlhoročné skúsenosti s obomi médiami.
Ako vidíte budúcnosť verejnoprávnych médií?
Sme v európskom mediálnom priestore, verejnoprávne médiá patria k jeho základným atribútom. Napokon v mnohých medzinárodných dokumentoch sa Slovenská republika zaviazala, že ich bude podporovať a rozvíjať. Problém však vidím v hľadaní ich identity, v definovaní ich postavenia a poslania v duálnom vysielacom systéme, v zabezpečovaní diverzity pohľadov atď. To sú otázky, ktoré trápia všetky európske verejnoprávne médiá.
Zdroj: TASR