Telekomunikačný úrad SR (TÚ SR)na základe spoločného memomoranda televízií informoval, že podľa neho aj napriek verbálnym deklaráciám analógových vysielateľov (TV Markíza, JOJ, STV a TA3) o podpore procesu digitalizácie, sa svojimi neúmernými požiadavkami snažia tento proces zablokovať.
TÚ SR prakticky v priebehu celého minulého roka, kedy prebiehala na rôznych fórach diskusia o návrhu plánu prechodu, vychádzal, v záujme zabezpečenia hladkého prechodu z analógového na digitálne vysielanie, analógovým vysielateľom v ústrety. Túto skutočnosť napokon potvrdzujú v memorande samotní vysielatelia, podľa ktorých na poslednom stretnutí dňa ;14. decembra 2007 z 21 pripomienok ostali otvorené iba tri sporné body. Aj napriek takémuto postupu úradu analógoví vysielatelia stále trvajú na svojich neúmerných požiadavkách, ktorých akceptácia by znamenal odsunutie celého procesu digitalizácie dostratena. Deje sa tak napriek tomu, že úrad sa v návrhu plánu prechodu sústreďuje predovšetkým na začatie pravidelného digitálneho vysielania (DVB-T) na tých frekvenciách, ktoré sa v súčasnosti voľné a nevyužívajú sa pre analógové TV vysielanie. Ich spustením teda nemôže byť nijakým spôsobom negatívne ohrozený súčasný rozsah územného pokrytia republiky signálom analógových vysielateľov, ba práve naopak. Navyše zákon neukladá analógovým vysielateľom povinnosť okamžite začať vysielať digitálne, resp. paralelne analógovo aj digitálne. Vysielatelia môžu využiť hraničné termíny na analógové vysielanie. Požiadavky smerujúce k tomu, aby privátne televízie určovali, kde a kedy bude štát spúšťať digitálne vysielanie, aké podmienky má štát stanoviť vo výberovom konaní na poskytovateľa digitálnej siete, kto má byť členom výberovej komisie a pod., sú protizákonné a pre úrad principiálne neprijateľné.
Tvrdenie vysielateľov, že im štát prisľúbil vyriešenie uvedených bodov je zavádzajúce, lebo jediným oprávneným štátnym orgánom je TÚ SR, ktorý od začiatku jasne deklaroval, že tieto návrhy vysielateľov sú principiálne neprijateľné. Verejnoprávna STV sa nepochopiteľne postavila na stranu súkromných vysielateľov a premárnila tak svoju príležitosť a zároveň spoločenskú povinnosť stať sa lídrom digitalizácie tak, ako by sa to od nej právom očakávalo podľa vzoru napr. Českej televízia v ČR a ORF v Rakúsku. Osobitne poľutovaniahodným sa z tohto pohľadu javí podpis štatutárneho zástupcu verejnoprávnej televízie na dokumente, v ktorom sa privátni analógoví vysielatelia vyhrážajú štátu v prípade, že neakceptuje ich požiadavky „riziku závažných právnych následkov v medzinárodnom meradle“. Za normálnych okolností je nepochopiteľný aj postoj TA3, ktorej analógové pokrytie je zanedbateľné a začatím riadneho digitálneho vysielania na toho času nevyužívaných analógových kanáloch mohlo podstatne zvýšiť. Rovnako aj TV JOJ by sa tiež spustením prvého digitálneho multiplexu významne mohlo zvýšilo jej súčasné pokrytie, ako sa tomu stalo pri spustení pokusného digitálneho vysielania na východnom Slovensku alebo v okolí Banskej Bystrice. Obavy zo straty privilegovaného postavenia na mediálnom a súvisiacom reklamnom trhu garantovaného nedostatkom analógových frekvencií pre nové televízie sú však zrejme silnejšie ako benefity digitalizácie a v konečnom dôsledku aj ako záujem vlastných televíznych divákov, ktorým televízie tak často a radi argumentujú.
Zdroj: TÚ SR