Tlačové médiá a agentúry na Slovensku sa po 42 rokoch riadia novým tlačovým zákonom. Právna norma nahradila viacnásobne novelizovanú úpravu z roku 1966. Viaceré z navrhovaných uznesení zákona kritizovala opozícia aj medzinárodné organizácie.
Schválená norma upravuje práva a povinnosti vydavateľov periodickej tlače a tlačových agentúr pri získavaní a šírení informácií. Okrem doterajšieho práva na opravu a dodatočné oznámenie zavádza inštitút právo na odpoveď. Ochranu zdroja definuje ako povinnosť. Vydavateľ podľa nového zákona nebude zodpovedný za obsah informácie, ktorú mu poskytol orgán verejnej moci, rozpočtová, príspevková organizácia alebo právnická osoba zriadená zákonom za podmienky, že informácia bude spracovaná korektne. Právna norma ustanovuje vydavateľom tlače povinnosť každý rok v prvom čísle periodík uverejniť oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa.
Hoci opozičné pozmeňujúce návrhy neuspeli, Národná rada (NR) SR akceptovala viacero koaličných pripomienok, ktoré sa snažili reagovať na kritiku opozície, vydavateľov periodickej tlače a medzinárodných organizácií. Na základe pozmeňujúcich návrhov Jána Podmanického (Smer-SD) zákon neobsahuje pôvodne navrhovaný prvý odsek paragrafu šesť. Ministerstvo kultúry podľa neho mohlo udeliť vydavateľovi pokutu do 200.000 korún (6613 eur) za šírenie informácií propagujúcich napríklad vojnu, kruté alebo neľudské správanie, užívanie drog alebo podnecujúce nenávisť k inej rase, pohlaviu, náboženstvu alebo k inému politickému presvedčeniu. Právo na odpoveď fyzickej či právnickej osoby si možno uplatniť, ak sa o nej publikovali informácie obsahujúce skutkové tvrdenia, ktorá sa dotkli jej cti, dôstojnosti, súkromia, ako aj dobrej povesti. V takýchto prípadoch bude môcť do 30 dní doručiť žiadosť o uverejnenie odpovede, uverejnená má byť na adekvátnom mieste k pôvodnému textu, do troch dní od doručenia žiadosti. Opozícia namietala, že právo na odpoveď by sa malo týkať iba nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich tvrdení. Definitívne znenie zákona upresňuje iba to, že odpoveď môže reagovať aj na pravdivé fakty, ale zase len faktami, a nie hodnotiacimi úsudkami, čo presadil poslanec Smeru-SD Podmanický. Za neuverejnenie odpovede zákon definuje peňažnú náhradu od 50.000 Sk (1653 eur) do 150.000 Sk (4960 eur).
Ochranu zdroja zákon definuje ako povinnosť vydavateľa, jeho zamestnancov a na základe pozmeňujúceho návrhu Jána Senka (Smer-SD) sa vzťahuje aj na osoby, ktoré v médiu publikujú na základe zmluvného vzťahu. Senko rovnako presadil, aby bola povinnosť ochrany zdroja prelomiteľná v prípade, že ide o zákonnú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Na základe pripomienky Rafaela Rafaja (SNS) sa povinnosť chrániť zdroj nebude vzťahovať na informáciu, ktorú médiu poskytol, za podmienky, že ho na základe tejto informácie nebude možné identifikovať. Opozícia neuspela so svojím návrhom, aby sa ochrana zdroja definovala ako právo, a nie ako povinnosť vydavateľa. Zákon v parlament prešiel napriek nesúhlasu opozície, tá v súčasnosti skúma možnosť na jeho napadnutie na Ústavnom súde SR. Podľa SMK takýto priestor existuje, strana však na podanie nemá dostatok podpisov. Upraviť zákon sa SMK pokúsi aj novelou zhruba v rozsahu neúspešných opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanci by sa novelou mali zaoberať na septembrovej schôdze parlamentu.
Zdroj: TASR, 2008