Každý týždeň so sebou vždy prináša momenty určitých vzostupov či malých pádov. Ja mám... celkom logicky, radšej tie, ktoré mňa či naše občianske združenie posúvajú dopredu. Tým je bez pochýb aj tento. Týždeň, ktorý bol pre mňa zmesou napätia, emócií, únavy, ale aj zadosťučinenia.
Pondelok
Na rozdiel od väčšiny ľudí, milujem pondelky, majú v sebe určitú silu, sú pre mňa znamením začiatku. Za taký týždeň sa toho dá stihnúť naozaj veľa... Pri prvom rannom čaji, v našej malej kancelárskej kuchynke, som už vedela, že tento týždeň bude veľmi náročný. Ku všetkým každodenným povinnostiam pribudne dlho očakávané finále nášho Jazzového koncertu vďaky.
Je to po prvýkrát, čo sa púšťame do realizácie koncertov. A prečo? Neustále premýšľame, ako sa aspoň málom poďakovať ľuďom, ktorí pravidelne prispievajú na našu činnosť a zároveň sa s nimi stretnúť, porozprávať, podať ruku... Niekedy sú to ľudia, ktorí toho ani sami veľa nemajú. No aj napriek tomu chcú prostredníctvom nás - našich klaunov, potešiť deti v nemocniciach.
Nápad realizovať koncerty v nás začal rezonovať už minulý rok, keď sme prvýkrát zorganizovali stretnutie pri čaji s našimi darcami. Zakladateľ nášho združenia, Gary Edwards je výborný hudobník, tak sme prišli s nápadom vyjadriť vďaku hudbou. Veď čo osobnejšie môže hudobník darovať, ako piesne, ktoré sám vytvorí.
Množstvo nápadov... aj o tom je práca v neziskovke. Apropo ja a neziskovka. Nedá sa povedať, že by som od malička túžila pracovať v neziskovom sektore. Predsa len v detskom veku idú viac na dračku klasickejšie povolania ako lekár, letuška či policajt alebo v mojom prípade aj nejaká tá diplomatka :-) Na neziskovom sektore ma fascinovalo práve jeho efektívne fungovanie. Tretí sektor je významným partnerom štátu i samospráv v mnohých oblastiach života. Práca v sociálnych službách, pomoc bezdomovcom, starostlivosť o hendikepovaných alebo ochrana prírody by aj na Slovensku boli bez tretieho sektoru zložité. Neziskový sektor ma neustále fascinuje... no práve tak by to podľa môjho názoru malo byť, buď človek vedúci mimovládnu organizáciu pre ňu žije alebo nie. Nejde iba o prácu, ide o poslanie...
Utorok
Mám to šťastie, že ľudia z nášho združenia sú pre mňa aj priatelia a tí, ktorých si nesmierne vážim za to krásne, čo robia pre choré deti v nemocniciach. Áno, vážim si ich, ale v dni ako je práve dnešný, keď od nich stále nemám skompletizované výkazy z klauniád či iné... z ich pohľadu „zbytočnosti“, no z môjho dôležité podklady pre efektívne fungovanie... tým ma vedia pekne rozladiť. Nuž sú to umelci... a robia svoju prácu, či skôr poslanie, skutočne skvele a tabuľky ich, pochopiteľne, až tak nebavia. A dnešok je celý v znamení tabuliek. Načasovanie činností pred koncertmi a hlavne počas koncertov, šalamúnska úloha skoordinovať celý náš klaunsko - koncertný štáb, preskupiť ľudí a techniku do čo najmenšieho počtu áut, atď... Nech žije excel!
Streda
Koncert je stále témou, ktorá rezonuje posledných niekoľko týždňov v našej malej, len niekoľkočlennej, kancelárii. Koncert je tu však skôr ako výnimočná udalosť, prioritou sú klaunské návštevy v nemocniciach.
Zastavila sa za mnou naša klaunka, Jarka Hatiarová, ktorú deti poznajú ako primárku DeMenciu. Jej aktuálne pocity z návštevy v nemocnici boli také silné, že nám ich prišla porozprávať osobne.
Na ortopédií ležalo dievčatko po operácii skoliózy. Nemohlo sa hýbať, len si prekladalo jednu nohu cez druhú. V izbe bolo s maminkou. Mama mala v očiach slzy a dievča strach. Keď klauni zaklopali, pustili ich dnu, no spočiatku hľadeli na snahy klaunov odmietavo. O to krajší bol moment pri odchode klaunov z nemocničnej izby. Dievčatko sa chichotalo a mama im vrúcne ďakovala, že konečne vidí svoje dieťa s úsmevom na perách. Taký malý zázrak, niekedy stačí zmeniť atmosféru v izbe a deti aj ich rodičia aspoň na moment zabudnú na svoje starosti.
Som rada, že môžem patriť k ľuďom, ktorí môžu povedať, že ich práca má zmysel.
Štvrtok
Niekedy, keď ma priveľmi pohltí kancelárska práca, rada idem na malú „kontrolu“ klaunov v nemocnici. Radosť v detských očiach, dojatie a spokojnosť rodičov, nadšenie klaunov a priateľské privítanie nemocničného personálu, to ma vždy dobije úžasnou energiou pre prácu v kancelárii. Dnes to však nešlo. Deň končí a ja som skutočne zvedavá, ako dopadne zajtrajší, prvý, koncert. Stres nemám, skôr je to pocit očakávania.
Piatok
Balenie nášho obrandovaného červenonosého auta, mierna hektika, pár zabudnutých vecí, ale vo finále... komorná scéna a úžasná atmosféra v Cikkerovej sieni v Banskej Bystrici. Je fascinujúce, že spoločný zážitok a spoločná túžba pomáhať dokáže zo spočiatku cudzích ľudí urobiť komunitu. Po prvých nesmelých pokukávaniach po sále sa za sprievodu úžasnej hudby Garyho Edwardsa a skupiny strhla úprimná vlna nadšenia a obrovských úsmevov. Je to tu, ten spomínaný pocit zadosťučinenia, keď hľadím do tvárí našich hostí - našich darcov a vidím tie úprimné úsmevy, viem, že náš slogan “... pretože smiech pomáha“ je rýdzou pravdou.
Sobota
Koncert v Slovenskom Rozhlase. To je dnes pre mňa priorita číslo jeden. Veľká sála, omnoho väčší počet hostí, opäť skvelá atmosféra! Jediné, čo ma trápi je, že sme nemohli vyhovieť všetkým našim pozvaným darcom. Veľmi ma prekvapil záujem zúčastniť sa koncertov. Takmer okamžite po odoslaní pozvánok nám začal nepretržite zvoniť telefón a zoznamy hostí sa neuveriteľne rýchlo napĺňali.
Deň už končí a ja som plná očakávaní, zajtra nás čaká posledný z Jazzových koncertov vďaky v Košiciach. Tak nám držte palce. A budúci týždeň sa opäť vrátim do normálu... klauniády, špeciálne programy pre deti, ale aj excelové tabuľky... Aj to je moja práca, práca ktorá v konečnom dôsledku prináša smiech do nemocníc... pretože smiech skutočne pomáha! ;)
O. z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors je občianske združenie uznávané pre svoju odbornosť v oblasti využívania humoru v zdravotníctve. Zdravotným klaunom sa darí podporovať psychickú pohodu hospitalizovaných pacientov. V súčasnosti navštevuje 47 zdravotných klaunov pravidelne 38 nemocníc a 2 liečebné zariadenia v 37 mestách po celom Slovensku.