Mám skvelú prácu - platia ma za to, že idem hlavou proti múru. Navyše som celý deň obklopená šatami, topánkami a elegantnými mužmi v oblekoch. Vlastnú kanceláriu považujem za zbytočnosť, keďže všetok čas trávim v teréne. Riadim marketing spoločnosti OZETA čo je jeden z posledných mohykánov slovenského textilného priemyslu. Koncept OZETY som vzala ako výzvu na preverenie vlastných manažérskych kvalít. Za rok a pol sa nám s hŕstkou podobných nadšencov podarilo túto značku opäť naštartovať a teraz trúfalo berieme z trhového koláča značkám, ktoré nás ešte pred nedávnom odmietali brať vážne. Z OZETY sme za krátky čas vytvorili najdynamickejšie rastúcu slovenskú maloobchodnú sieť svojho druhu. A ideme ďalej...
PONDELOK
Nepoznám nič deprimujúcejšie ako je porada. To už tromfne len „pondelková porada“. A tento mesiac sme to vychytali. Keďže je účasť nutná, musím túto „žabu“ prehltnúť a ukázať sa. V úvode spracúvame výsledky a dojmy z Parížskeho veľtrhu a počiatočnú znechutenosť strieda radosť z výborných čísel, ktoré maloobchodná sieť dosiahla. Napomohli tomu aj 2 čerstvo otvorené predajne v najvychytenejších obchodných centrách v Nitre a v Trnave. Na perách mi visí samoľúby úsmev, ktorý je kombináciou pocitu z dobre vykonanej práce a hrubého prepočtu vlastných prémií. Nasleduje moja časť - čísla, grafy, štatistiky – prudko improvizujem. V dohodnutý čas mi zvoní telefón a ja odchádzam pre „neodkladné povinnosti“. Myslím, že šéf ma už prekukol... Zdrhám do Viedne, na pracovné rande so Silviou Vilčinskou, mladou perspektívnou návrhárkou, ktorá pre značku OZETA vytvára originálnu kolekciu na septembrovú medzinárodnú súťaž Módny návrhár. Tento rok obhajujeme víťazstvo. Krásny deň! Hrabeme sa v kope látok, doplnkov a kombinujeme. V takýchto chvíľach milujem svoju prácu. Cestou z Rakúska navštívim naše bratislavské predajne kvôli vzájomnej motivácii a záver pracovného dňa patrí tvorbe internetového obchodu spolu s naším dvorným grafikom Ľubošom Pohančaníkom.
UTOROK-STREDA-ŠTVRTOK
Každý z týchto dní začína rovnako. O 5:30 bežím do fitka, 7:00 plazím sa z fitka. Nasleduje zhluk stretnutí, prípravy akcií, vyhodnocovačiek a nekončiacich telefonátov. Zababušená letím na fotenie novej kolekcie, kde sa všetci tvárime, že už je leto. Medzitým sa ozývajú manažéri nákupných centier, a ja rýchlo vymýšľam exkluzívne akcie pre každého z nich. V nahrávacom štúdiu zasa pripravujeme rozhlasový spot promujúci značku OZETA. V tichu malej kaviarne odpovedám v rámci PR časti mojej pozície zákazníkom a spisujem vyjadrenia novinárom. Stretávam sa s manažérmi viacerých inštitúcií ako napr. Embraco, Carrefour, Poštová banka, Lyoness, Orange a dohadujeme spoluprácu. Koncom týždňa mám meeting s potenciálnym franchisingovým partnerom zo zahraničia - toto bude trvať trochu dlhšie, ale keď sa dohodneme bude to „big deal“. Mám pravidlo, že každý deň sa naučím niečo nové. A nemusí sa to týkať len práce. Tento týždeň som uvarila jedno nové jedlo, naučila som sa lepšie cúvať, ušila som si tričko a konečne som si našla čas na harmonizáciu čakier.
PIATOK
Suverénne najhektickejší deň v týždni. Všetko čo sa cez týždeň odsúvalo, ma dobehlo. Volá šéf. Nechávam dlhšie zvoniť už len z princípu. Zdvorilostnou otázkou o tom, ako sa mám v podstate zisťuje, čo som tento týždeň firme priniesla. Ale je to v pohode, mám sa čím pochváliť.
INŠPIRÁCIA: Každý deň sa snažím robiť niečo iné – čo s mojou prácou nemá absolútne nič spoločné. Tieto rôzne činnosti sú mojou psychohygienou a inšpiráciou. Denne sa snažím aspoň chvíľu hrať a urobiť niečo, čo sa vymyká bežnosti. Ale je tu jedna seriózna myšlienka, o ktorú sa s Vami chcem podeliť bez toho, aby som ju akokoľvek komentovala: „Dnes ľudia stále čakajú na to, až budú lepší, chytrejší, zaistenejší. Začínajú od konca. To všetko z nich predsa urobí až život. Nemusíte byť skvelí, aby ste začali. Ale musíte začať, aby ste boli skvelí.“ (Li Ka-Shing)
Zdroj: Renata Môciková