Pondelok až piatok = Tvoríme
Rána ako cez kopirák. Prvé čo pocítim je akotottumilujem. V rukách držím čerstvé Hospodárske noviny a kontrolujem našu vkladačku. Vyzerá dobre. Pripravíme aj do Trendu a Profitu. Sadneme s našim IT guru Maťom a rýchlo si prechádzame podstránku, na ktorú vkladačka smeruje a ktorú cez víkend doťahoval. Všetko je OK. Ďalší krok - sfinalizovať vianočný Direct Mail. Fotím Samka. Mohol by robiť reklamu na zubnú pastu, toľko sa smeje. 4 roky leukémia, pochudnutý, bez vláskov, ale vždy usmiaty. Koľko sily! Grafika je hotová, texty, obrázky. Ide do tlačiarní. Príprava databázy, obálok, brigádnici na balenie. Direct Mail riešime vždy sami, ide nám to. Po večeroch behám do Kežmarských tlačiarní na kontrolu. Aj keď sama neviem prečo. Ešte neurobili ani raz chybu.
Pondelok až piatok = Komunikujem
Tony mailov. Ľudia sú dobrí, na Vianoce chcú byť ešte lepší. Teším sa, aj keď ma čaká celkom dosť vysvetľovania. Nie nerobíme koncerty. Nie ani zbierky do kasičiek. Mrzí ma to, ale ani netransparentné online zbierky.... Niekedy si pripadám ako nevďačná konzervatívna mrcha. Veľmi chcem, aby ľudia pomáhali. Ale je tu 130 000 pravidelných darcov. Nesmie sa udiať nič, čo by ich sklamalo.... vždy len transparentne, adresne a pravidelne. Ale poradím, hľadám cestu. A s mnohými to vyjde. A tak pripravujeme interné komunikácie na zamestnancov, letáčiky, emócie. Do toho e-shop Dobrý obchodík. Od minulého týždňa Dobré veci na predaj. A ako sa predávajú! Testujem, organizujem, teším sa z odozvy. Tričká, tašky, autonálepky – už nech ich vidím v uliciach.
Pondelok až piatok = Sme jedna veľká rodina. Pridáte sa?
Pár deckám vybavujeme notebook. Vždy sa niečo nájde, firmy pomôžu. Tínedžerke Julke sa zhoršil stav. Potrebuje prenosný kyslíkový prístroj. Volám Marekovi Vnenčákovi z Markízy. Nedávno niekomu v takej veci pomohol. Píše študent, ktorí chce sto decák zobrať do kina. A chatár z chaty na Popradskom plese robí opäť pre sto ľudí 5-dňové Vianoce. Ale čo ma dostalo najviac? Potrebujem presťahovať veľký reklamný stojan z nákupného centra na stanicu. Je fakt pekný. Hand made. Ale kolos. Volám autodopravu. Prídu dvaja chalani, Košičan by povedal „šráci“. Kapucňa na hlave, retiazka na krku. Zabijú hodinu a pol drinou. Keď sa pýtam, čo som dlžná, jeden si zapáli cigaretu a povie: „Ale veď nič. Keď môžeme pomôžeme.“ A ja si poviem: akototumilujem!
Zdroj: rm