V predvolebnom období sa my, voliči, často stretávame so zverejňovaním prieskumov predvolebných preferencií. Aj keď veľmi nepriznávame, že nás ovplyvňujú, ich informačná hodnota je neodškriepiteľná.
Aby sme vedeli, ako prieskumy čítať a pochopili, prečo sa niekedy výsledky prieskumov od rôznych prieskumných spoločností líšia, požiadali Stratégie Martina Slosiarika, riaditeľa agentúry Focus o vysvetlenie. Martin Slosiarik porovnal posledné prieskumy zverejnené pred moratóriom, a to od agentúr AKO, POLIS, MEDIAN, MVK a FOCUS.
Co všetko hrá rolu
Prieskumy sa realizujú na vzorke respondentov. Preto je v nich nevyhnutne prítomná náhodná štatistická chyba, ktorá sa nedá z výskumu odstrániť pri zachovaní rozumných parametrov veľkosti vzorky, času potrebného na zber a finančnej náročnosti zberu. Rozsah tejto štatistickej chyby udáva šírku tzv. intervalu spoľahlivosti, ktorý hovorí v akom rozmedzí sa s 95% pravdepodobnosťou pohybuje hodnota volebných preferencií v prípade, keby sme oslovili všetkých voličov.
Ako čítať čisla
V poslednom stĺpci je vypočítaný tento interval spoľahlivosti pre hodnotu volebných preferencií vybraných strán. Je vypočítaný na základe údajov z nášho posledného prieskumu (rovnako by mohol byť vypočítaný pre každý uvedený prieskum) a hovorí o tom, v akom intervale by sa mala s 95% pravdepodobnosťou nachádzať skutočná hodnota preferencií danej politickej strany v prípade, keby sme sa opýtali všetkých voličov, teda nie len vybranej vzorky.
Porovnanie posledných prieskumov:
Všetky žlto vyznačené políčka znamenajú, že agentúry merajú jednotlivým stranám v štatistickom slova zmysle rovnaké hodnoty a významne sa vo svojich meraniach nelíšia. Čiže záver je, že tieto rozdiely majú čisto náhodný charakter.
Zeleno vyznačené políčka znamenajú len mierny presah hodnoty za interval spoľahlivosti na úrovni niekoľkých desatín a interpretácii týchto rozdielov nie je teraz potrebné venovať väčšiu pozornosť.
Zaujímavé sú rozdiely vyznačené červenou farbou, ktoré sa všetky viažu k jednej politickej strane a to je SIEŤ. Prvé zistenie je, že tieto rozdiely sú pri strane, ktorá vstupuje do volebného súboja po prvýkrát a elektorát tejto strany je, ako to už býva v prípade nových strán, menej usadený, či pevný.
Rozdiely vznikajú v spôsobe získavania dát
Vysvetlenie rozdielu však môže čiastočne tkvieť aj v porovnaní metodík, ktoré jednotlivé agentúry využívajú pri zisťovaní volebných preferencií. Agentúra FOCUS a MVK využíva osobné dopytovanie, pri ktorom respondentom predkladá zoznam strán na lístku alebo ho ukazuje na obrazovke (čiže využíva vizuálnu pomôcku) a táto metodika prináša zjavne lepšie výsledky pre stranu Sieť.
Agentúry AKO a POLIS realizujú prieskumy formou telefonického dopytovania, čo znamená, že buď zoznam respondentom čítajú (AKO), alebo žiadajú respondenta, aby sám spontánne uviedol stranu, ktorú by volil (POLIS).
MEDIAN robí tzv. mix mode, kde časť rozhovorov realizuje osobne a časť telefonicky a aj pri zisťovaní preferencií používa kombináciu otvorenej a uzatvorenej otázky.
Z porovnania vyplýva, že telefonické dopytovanie prináša nižšie preferencie pre stranu SIEŤ. Ktorá metodika bola bližšie k realite v prípade strany SIEŤ rozsúdia až voľby, i keď dovtedy sa preferencie môžu zmeniť ešte z dôvodu iných faktorov, než sú rozdiely v metodikách.
Kto je Martin Slosiarik?
Mgr. Martin Slosiarik (1976) vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V agentúre Focus pracuje od roku 1999. Venuje sa výskumom verejnej mienky so zameraním na voličské správanie, skúmaniu rôznych aspektov premien slovenskej spoločnosti a marketingovému prieskumu. Agentúra FOCUS patrí k najstarším slovenským výskumným pracoviskám a slovenskú spoločnosť skúma už 25 rokov. V súčasnosti je riaditeľom spoločnosti.
A ešte zaujímavosť na záver - prieskum MNFORCE pre Stratégie:
Chcete byť pravidelne informovaní o dianí v brandži? Odoberajte bezplatný newsletter Stratégií.
Zdroj: Renata Môciková