Po dobrom spánku vstávam v rovnakom čase ako Charles Dickens alebo Sigmund Freud.
Ako tvrdia odborníci, ráno treba mať rituál, piť len vodu a dobre sa naraňajkovať. Takže si dám pohár vody a trochu sa rozcvičím, ako to, zdá sa, robil pán Darwin.
K raňajkám sa dostanem ako Kurt Vonnegut či Richard Strauss v čase, keď Picasso či Gustave Flaubert ešte spia.
Ranná rutina sa mi začne ako Mozartovi a končí ako Gustavovi Flaubertovi.
A potom je tu tá krásna časť dňa, keď sa venujem tomu, čo ma baví. Tak, ako to robia mnohí kreatívni ľudia okrem Franza Kafku.
Obedujem s Vladimirom Nabokovom a Kingsleym Amisom a skončím zarovno s Williamom Styronom.
O pár minút som späť v práci ako Gustave Flaubert a ponorím sa do toho, čo som na chvíľu opustil.
Končím zarovno s Benjaminom Franklinom, no sú dni, keď potiahnem ako Voltaire.
Na záver dňa si doprajem večeru s Richardom Straussom a do postele si líham ako Le Corbusier.
Značky v mojom dni sú ako ľudia – známi, priatelia, blízki, okoloidúci, prísediaci, ale aj tí, čo stoja opodiaľ. Sú také, ktoré poznám, milujem, obdivujem a nedám na ne dopustiť. No a o ďalších len viem, že existujú. Zajtra je však tiež ráno a celkom rád dám šancu niečomu novému.
Zdroj: red