Veľmi často sa politici snažia získať lacné politické body témami ochrany maloletých napríklad aj tým, že bezhlavo zavádzajú do praxe reguláciu bez predchádzajúcej analýzy skutočnej situácie a potrieb. Súhlasím, že legislatíva na ochranu maloletých je potrebná, ale nesmie byť diskriminujúca a treba si v prvom rade uvedomiť, kde deti trávia svoj voľný čas. Štát reguluje slovenské televízie a rádiá, pritom však 65 % detí každodenne trávi niekoľko hodín pri internete. Ochrana maloletých v prípade printov, onlinu či outdooru však vôbec neexistuje. Chránia teda skutočne politici zdravý vývoj maloletých, alebo si len kupujú popularitu verejnosti cez reči o ochrane našich detí? V skutočnosti týmito neodbornými zásahmi len deformujú mediálny trh a zavádzajú dvojaký meter pri konzumácii toho istého obsahu cez rôzne mediatypy.
Pre zahraničné telky nič neplatí?
Často sme napríklad svedkami uverejňovania násilných fotografií či obrázkov „nahotiniek“ majúcich ďaleko od jemnej erotiky v novinách či na web stránkach, ako aj reklamy na alkohol. Často sme svedkami vysielania filmov či programov nevhodných pre maloletých na zahraničnej televíznej stanici v čase, kedy sa deti húfne nachádzajú pri televíznych obrazovkách. Ako je to možné? Prečo sú len slovenské televízne stanice povinné klasifikovať programy podľa vekovej vhodnosti a niektoré vysielať len po 22-tej hodine? Prečo zahraničné stanice môžu šíriť obsah nevhodný pre deti pokojne bez pokuty aj v čase pred 22.00 hod.? Prečo štát nereguluje všetkých rovnako?
Prečo neexistuje regulácia pre denníky, časopisy či webový portál?
V minulosti slovenskí vysielatelia odvysielali „nevhodný“ príspevok v televíznom spravodajstve, napríklad priame zobrazenie tragédie, pri ktorej niekto zahynul, dostali od regulátora Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) pokutu s vysvetlením, že príspevky zobrazili rodičov obete tragickej udalosti žialiacich nad smrťou ich blízkych krátko po tom, ako sa dozvedeli o ich smrti, a tým zasiahli do ich ľudskej dôstojnosti. Ak však rovnaký „priestupok“ spácha denník, časopis alebo webový portál, žiadna regulácia nielenže neexistuje, neexistuje ani orgán, ktorý by mohol niekoho pokutovať. V týchto prípadoch sa všetci veľmi radi odvolávajú na ústavou garantovaný zákaz cenzúry, slobodu slova a práva na informácie. Čo je to potom za ochranu maloletých, keď štát cenzuruje len slovenské televízie, kde priemerný divák má okolo 50 rokov?
Zdroj: Marcel Grega