StoryEditor

Dano Dangl: Šou Tvoja tvár znie povedome považujem za výborný formát

29.04.2016, 14:30
Kreatívec televíznej zábavy hovorí, prečo niektoré zábavné programy ľudia milujú, a niektorým dajú košom.

Nedokáže pri vás sedieť bez toho, aby vás len tak počúval. Ide z neho dobrá energia, a to je podľa neho základ aj dobre urobeného zábavného seriálu. Prečo niektoré zábavné programy ľudia milujú, a niektorým dajú košom. Aj o tom sme sa rozprávali s kreatívcom televíznej zábavy – Danom Danglom.

Na čom teraz pracujete?

Pracujem na viacerých projektoch, ale nerád by som bol konkrétny. Nehovorím o tom, čo ešte nie je na svetle sveta. A nechcem ani kvôli televíziám.

Chápem, televízne tajomstvo. Poďme sa teda rozprávať o formátoch, ktoré tvoríte alebo v nich účinkujete. Väčšinu z nich majú diváci radi. Prečo sa podľa vás smejú na Kredenci?

V Kredenci sa mi podarilo dať dokopy partiu ľudí, ktorá si chemicky, ľudsky aj humorom veľmi sadla. To je pre mňa v rámci zábavy a vytvorenia dobrého diela alfa a omega. Pokiaľ sú tí ľudia na pľaci alebo pri príprave diela voči sebe antagonistickí alebo si nemajú čo povedať, podľa mňa to nemôže fungovať dobre.

Podľa čoho ste vyberali tých ľudí? Časť prišla z Partičky, teda bola overená, časť ľudí je nová. Napríklad Sväťo Malachovský.

Vo Sväťovi Malachovskom som videl ľudský, autorský a herecký potenciál, ktorý má.

archív DD

Videli ste Dvojičky? Tam až takto nezafungoval. Televízia nepustila projekt do ďalšej sezóny.

Odpoveď je z môjho pohľadu jednoduchá. Chyba s najväčšou pravdepodobnosťou nebola vo Sväťovi.

Tak vo formáte?

V tomto konkrétnom prípade to Andy (Kraus, pozn. red.) myslel veľmi dobre – urobiť dvojpostavu a dvojrolu z jedného človeka, čiže priniesť čosi nové. Zároveň si to však sťažil. Bolo to zaujímavé sa na Sväťa Malachovského pozrieť, ako sa rozpráva sám so sebou. Ale to je zaujímavé prvú, možno druhú minútu. Potom si na to zvyknete a ste zvedaví na obsah. Tým, že musíte spracovať najskôr jedného, potom druhého, si to technicky podľa mňa zbytočne komplikujete.

A prečo funguje Kredenc?

Mám pocit, že je práve tou paródiou. Nastavujeme zrkadlo veciam z reálneho života, ale aj televíznym reláciám. Ak známe osobnosti, politikov vidíte v inej podobe, vypichnete z nich malé nuansy, ľudí to jednoducho baví.

Prečo ľudí bavilo Milujem Slovensko?

Milujem Slovensko má v sebe tri roviny, kvôli ktorým funguje. Opäť je to partia ľudí, ktorá sa tam zišla. Ja s Adelou si veľmi rozumieme, čo málokto vie. A je to prvý projekt, kde sme takto tvárou v tvár. Plus je tam moderátor. Keď do tohto vložíte akýchkoľvek hostí, aj tak si budeme rozumieť a celkovo budeme „kočírovať“ reláciu. To podľa mňa divák cíti. Druhá rovina je, že samotný formát je funkčný. Je postavený veľmi jednoducho a zmysluplne. Tretia vec je to, že je to národné a je to o Slovensku. To sa ľuďom páči.

archív DD

Tvoja tvár znie povedome, úplne iný formát ako Milujem Slovensko. Dnes atakuje Hornú Dolnú.

Išiel som doň preto, lebo to považujem za výborný formát. Poviem vám zasa tri piliere. Funguje chémia v porote, tešíme sa navzájom na seba. Chémia funguje medzi účinkujúcimi, ktorí sú tam. Nie sú tam nato, aby urobili všetko pre to, aby vyhrali. Naopak, držia si vzájomne palce a to divák cíti. Je to výborný formát – konštrukcia je jednoduchá. Známa slovenská osobnosť sa prezlieka za známu spevácku osobnosť.

Nie je to na hrane lacnej zábavy, povedzme stužkovej?

Na stužkovej nikto nikdy nezaspieva ako Barbora Švidraňová. Nikdy tam neuvidíte takú zábavu, akú robí Andrej Bičan. Je to jednoduchá zábava, ani tam o nič iné nejde. Je to čitateľné a zrozumiteľné... Ale stužková to v žiadnom prípade nie je!

Horná Dolná, tam síce neúčinkujete, nie je to ani váš projekt, no predsa je už druhý rok top komediálnym seriálom.

Asi sa budem opakovať, ale opäť – jednoduchá zábava, dobre napísaný scenár, postavy sú čitateľné. Všetko je funkčné. Seriál je jednoduchý a zábavný. Pri zábavných či komediálnych seriáloch sa treba vždy pozrieť na to, o čo tam ide. A pre televíziu je dôležitá sledovanosť. Preto hľadá kľúč alebo model, akým by dotiahla čo najviac divákov pred televízne obrazovky. Keby sa divákom páčila tragédia, garantujem vám, že by televízie vysielali tragédiu, ak by to bola sociálna dráma, televízie by vysielali iba sociálnu drámu. Ale nie je to to, je to jednoduchá zábava, preto to televízie ponúkajú.

Vaša otázka je zle postavená. Hodnotiť televíznu zábavu a prirovnávať k niečomu je nesprávne. Televízna zábava by mala zabávať čo najviac ľudí. Čím viac divákov pritiahne pred televíznu obrazovku, tým lepšie pre divákov aj pre televíziu. Ak nechcem pozerať Tvoja tvár znie povedome, tak si zapnem Dvojku. To, ako to robí televízia Markíza s Tvoja tvár znie povedome, alebo s Hornou Dolnou, robí to najlepšie, ako to len súkromná televízia môže robiť. Spĺňa to presne to, čo tie formáty majú spĺňať.

archív Stratégií

Sledujete výsledky sledovanosti? Analyzujete ich? Ste z toho v strese?

Keby som mal byť v strese, musel by som byť v strese každý deň. Samozrejme, analyzujeme naše programy, ale stres je pre mňa iracionálna vec. Tak ako mi vy teraz kladiete otázky, ja sa snažím analyzovať podľa sledovanosti to, čo fungovalo, alebo prečo, naopak, nefungovalo. Analyzujem aj iné projekty, boli to napríklad aj Dvojičky. Ale viem vám povedať, prečo fungujú Naši.

Lebo?            

Je to jednoduchý koncept – rodina, ktorá je smiešne funkčne nefunkčná, scenáre sú dobre napísané, sú preložené z originálu. Je to funkčná, kúpená vec, ktorú adaptovali na slovenské pomery. Každý vie, čo je to mať rodinu, každý vie, čo je to mať pubertiakov, veľmi dobre spracovaná vec. Je logické, že sa televízie snažia nájsť pre diváka veci tohto typu.

Predsa len sú zábavné programy, ktoré nefungujú. Nechoďme ďaleko, pozrime sa na Kukátko. Diváci sa nechytili.

S odstupom času si myslím, že Kukátko bola veľmi dobrá idea, ale pre diváka to bolo príliš komplikované. Bolo to veľmi prekombinované. Ak to mám porovnať napríklad s Partičkou, tá fungovala preto, lebo bola jednoduchá.

Partička však skončila.

Všetko má svoju životnosť a divák sa unaví, ak niečo dostáva niečo na tanieri dlhší čas. To je jednoducho prirodzená vec. Trh sa vyvíja, generácie sa menia, aj ľudia pred obrazovkou sa vyvíjajú.

Kredenc? Akú má životnosť?

Kredenc má jednu výhodu. Tým, že reflektuje trošku aktuálne udalosti a podáva ich inovatívnym spôsobom, má paradoxne možnosť dlhšej existencie ako iné programy, ktoré sú tematicky ohraničené.

archív DD

Je ťažké robiť na Slovensku zábavu?

Veľmi ťažké. A poviem to veľmi otvorene. Pre televízie je jednoduchšie kúpiť si licenciu na program, ktorý už funguje v iných krajinách, ako niekde tápať a skúšať nové programy, o ktorých si nemusíte byť istý, či ich diváci vezmú.

Vždy vezmú akvizičný program?

Tie väčšinou fungujú. Respektíve zo sto krajín fungujú v deväťdesiatich siedmich krajinách. Čiže tam idete na 95 %. Idete do istého rizika, ale to minimalizujete tým, v koľkých krajinách sa program vysiela. Ako napríklad Superstar, keď sem prišla. V Nemecku fungovala neuveriteľne.

No bola to prvá šou takého typu, dokonca vtedy vysielaná ešte v STV. A isté nóvum, neopozeranosť. Možno je to to, čo divákov láka.

Áno, ale je to aj formátom. Nie je jednoduché vymyslieť taký formát. A keď ho vymyslíte a zafunguje v jednej krajine, potom ho otestujete v inej a v ďalšej a ďalšej. Zistíte, čo nefunguje, a to presne prispôsobíte. Keď to ponúkate v novej krajine, tak vlastne to už ponúkate s tým, že viete, čo prípadne by sa dalo prispôsobiť. Čím viac máte skúseností z iných krajín, tým viac máte stroj vyladenejší a je možno presnejší ako švajčiarske hodinky. Preto televízie nakupujú zahraničné formáty.

Ale pre televízie je predsa potrebná aj lokálna tvorba. Hornú Dolnú predsa vymysleli doma.

Lokálna tvorba bude vždy potrebná. Či chcete alebo nie, ľudia budú zvedaví na Brada Pitta... ale vždy sa budú smiať na Jožkovi z našej dediny, pretože jeho dokonale poznajú. Náš divák bude túžiť po lokálnej tvorbe, pretože má predsa takého suseda.

Je rozdiel medzi českým a slovenským humorom?

Humor je úplne odlišný. Česi sú viac racionálni a vypočítaví. Oni akoby si ten humor vyratúvali. Slováci sú oveľa viac spontánni.

A je to potom humor?

Je akože nie. Skúsim povedať, v čom je rozdiel, verím, že sa nikto nenahnevá. V Partičke herci zo Slovenska hrali, hrali, často veľmi spontánne a nekoordinovane. A v šatni sa pýtali, čo by bolo lepšie urobiť. Prišiel som do Česka, a tam sa v šatni českí herci pýtali: Čo by bolo výhodnejšie? A v tom slove lepšie a výhodnejšie je veľmi veľký rozdiel. Tam je to ratio a inde je tá emócia.

Vy hovoríte o tom, že je veľmi dôležité, ako zohraní sú ľudia v programe. Keď sme sa rozprávali s Andym Krausom, ten nám povedal, že dnes nezachráni seriál ani De Niro. Taký veľký je rozdiel medzi tým, či robíte seriál a nejakú zábavnú vec?

No možno je to iný pohľad na vec. Ja vám poviem jedno. Momentálne chystám úplne nový projekt s úplne novými ľuďmi. Pre mňa bolo alfou a omegou celého úspechu fungovanie ľudí. Úplne na začiatku som tých ľudí sledoval, ako si budú rozumieť, aká je medzi nimi energia. Kolega to okomentoval nakoniec tak, že ten projekt bude výborný, pretože tí ľudia si spolu dobre rozumejú.

Vy cítite nejakú konkurenciu na trhu?

Ako to myslíte?

Či sa niekedy zamýšľate nad tým, že niekto príde a reláciu, ktorú by ste mohli vymyslieť vy, vymyslí on?

No bodaj by. Ja by som to nevnímal nijako fatálne. V živote som sa na to nepozeral z tohto pohľadu. Neviem. Asi moja najbližšia konkurencia je Andy Kraus. Andyho mám strašne rád, veľmi ho rešpektujem ako profesionála, ktorý dokázal tvoriť prvý denný slovenský seriál toľko rokov a takým vzletným spôsobom a s takým nadhľadom...

archív DD

Vy ste vytvorili Cuky Luky. Dvojicu, ktorej štýl komunikácie a bonmoty napodobňujú bežne dievčatá aj ženy...

To bolo skôr také kolektívne. Viete, mal som na pľaci dve baby. Tak som im povedal – poďme urobiť dve blondíny, ktoré sa budú rozprávať o všeličom. A baby povedali, že ony by chceli byť trošku staršie. Nechcú byť úplne mladé blondínky. Ja som vytvoril mená Cuky Luky, podľa jednej známej, ktorá mi povedala: Jéžiš, to je také cuky luky. Tak som sa spýtal – to je čo? Odpovedala, že to je také pekné. Ale to „mäso“ do postáv dali baby. Ony poznajú ten ženský svet. Nebyť ich, nebyť Zuzky a Petry, že si vymyslia tie postavy, tak Cuky Luky by tu nikdy neboli. Ani Edita Papeky by nebola bez Peti. To sú tie fascinujúce veci, postavy, ktoré fungujú v Kredenci. Nebyť tých postáv, nikdy by nevznikol ten fenomén. A ešte nebyť režiséra.

Prečo ste z S.O.S. do Kredenca nevzali veci, ktoré u divákov fungovali. Napríklad Editu Papeky.

Som zástanca toho – a to platí vo všetkých projektoch, ktoré robím alebo som robil –, že ak sa niečo skončí, tak sa k tomu nevraciam. Nemám rád comebacky, že – a teraz po dvoch rokoch to poďme urobiť znova. Nevidím v tom žiadnu fantáziu, nič. A bude to tak pri všetkom. Ak skončila Partička, tak skončila. Ak skončila S.O.S., skončila Edita Papeky. Musí to mať úplne novú rovinu. Musí ma to baviť.

A to je možno odpoveď na vašu otázku. Vždy sa snažím pozrieť na televízie takými dvoma pohľadmi. Jedna vec je, čo mi tam chýba, čo by som si pozrel, a druhá – čo by som ja pripravil. A tak si hľadám tie svoje projekty.

Čo vás baví a čo vám chýba?

Bavia ma filmy, baví ma seriál na RTVS Mafiáni. Kvôli téme. Možno to bude znieť zvláštne, bavia ma správy, nikdy si ich nenechám ujsť.

Čo vám v televíziách chýba?

To nepoviem, pretože by to mohol pripravovať ktosi iný.

Ešte ste nepovedali, na čom momentálne pracujete.

Chýba mi trošku kvalitnejší žáner. Lepšie rozpracované dielo. Ale ten čas príde. Čoskoro. Ako napríklad taký projekt, ako je Dr. Ludsky. Televízia podľa mňa neodhadla čas, že takýto seriál má byť na obrazovkách. Seriál preskočil dobu.

To je akoby ste hovorili, že televízia musí odhadnúť náladu diváka.

Ale veď to tak je. I keď si myslím, že divák bude mať rád zábavu vždy. Vždy to tak bude.

Vy sa snažíte odhadnúť diváka?

Nie, nikdy som sa nesnažil.

(Ticho – pozn. red.)

(A neskôr) Na Slovensku žijeme v úplne agresívnom konkurenčnom prostredí. To v Česku tak nie.

Máme dve komerčné  televízie.

Podľa mňa je to tým, že RTVS začína byť veľmi kvalitná a začína konkurovať komerčným televíziám. Markíza a JOJ sú samy osebe veľká konkurencia, veľa investujú do lokálnej tvorby. V Maďarsku ani v Česku to tak nie, ak by sme zobrali do úvahy veľkosť trhu.

Možno je tu menej peňazí.

Ale paradoxne televízie omnoho viac investujú do lokálnej tvorby. Nezávidím programovým riaditeľom, pretože naozaj žijú v agresívnom prostredí. To hovorím smrteľne vážne.

Kto je Dano Dangl?

Herec, moderátor, producent. Stojí za zábavnou reláciou S.O.S., Partičkou (vysielala sa aj v Česku), Kukátkom či Kredencom. V súčasnosti okrem toho, že pre televíziu Markíza produkuje Kredenc, účinkuje v šou Tvoja tvár znie povedome, v RTVS ako kapitán družstva fungoval v zábavno-súťažnej šou Milujem Slovensko. Stojí za filmom 38 o Paľovi Demitrovi, momentálne pripravuje celovečerný film Cuky Luky.

01 - Modified: 2022-08-24 07:08:07 - Feat.: - Title: Marketer´s View: Samsung na Slovensku má ešte vyššie renomé ako v Česku 02 - Modified: 2022-08-26 06:44:41 - Feat.: - Title: Budúcnosť komunikácie vidím v offline priestore 03 - Modified: 2022-08-03 08:51:14 - Feat.: - Title: Marketer´s View: Do roka chceme pôsobiť jednotne na všetkých trhoch regiónu 04 - Modified: 2022-07-12 06:49:59 - Feat.: - Title: Tomáš Mikolov: Umelú inteligenciu zatiaľ imitujeme 05 - Modified: 2018-12-08 19:06:40 - Feat.: - Title: Stropkov nie je Praha. Majk Spirit nám prezradil, na čom najviac zarába
menuLevel = 2, menuRoute = news/media, menuAlias = media, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
28. marec 2023 01:11