Keď začiatkom mája šéfredaktor Denník N Matúš Kostolný zverejnil článok s názvom „Náckovia sa mýlia, treba ich opraviť,“ ozvali sa mnohé kritické hlasy.
V článku Kostolný pozýva čitateľov denníka k sledovaniu a náprave gramatiky u diskutujúcich, ktorých názory sú extrémistické. Zbystriť je tak potrebné v momente, keď niekto iného čitateľa v diskusii pod článkom posiela napríklad do „plinu“. Netreba vysvetľovať, že tam nepatrí. Príspevok stačí odfotiť a poslať na redakčný mail aj s chýbajúcim ypsilonom. Tie najvydarenejšie gramatické zlyhania extrémistov budú ocenené predplatným.
Inšpirácia
Bolo to v roku 2002, keď v česko-slovenskej verejnosti rezonovala protirasistická kampaň Be kind to your local nazi, teda Podporuj svojho nácka. Organizácia Ľudia proti rasizmu v nej ironizujúcim spôsobom zobrazovala ťažkosti, ktorým extrémisti so zdvihnutou pravicou dennodenne čelia. Videospoty, kde sa nacista vďaka pravici nezmestí do výťahu, dlhodobo zabávali spoločnosť.
„O podobný nadhľad sme sa v kampani Grammar Nazis proti náckom snažili aj my,“ hovorí Braňo Bezák z reklamnej agentúry Istropolitana Ogilvy. S ľuďmi z Denníka N sa zhodli, že vytvoria PR kampaň, ktorá ukáže, kde v extrémistickom spore médium stojí. Problém je, že v prípade vydavateľa novín je ťažké povedať, že ide o klasického zadávateľa. Z hľadiska verejného dosahu má denník, ktorý tvaruje názor spoločnosti, zreteľne iný typ zodpovednosti, ako väčšina bežných firiem.
A hoci konkrétny výstup, ktorý Denník N zo zozbieraných highlightov vytvorí zatiaľ nie je známy, je zrejmé, že jeho cieľom je pobaviť. Primárnou motiváciou teda nie je názory opraviť, tie extrémisticky desivé z diskusie odstrániť. Cieľom kampane je ich vyzdvihnúť a postaviť na piedestál verejnej stránky média označenej logom, ktoré v boji s extrémizmom ukazuje správnu stranu barikády - a to aj za cenu verejného výsmechu, ktorý len ťažko vyústi do „obrátenia“ ľudí s extrémistickými názormi či utlmenia spoločenskej polarizácie.
Je otázne, či rozširovanie čitateľskej základne na tomto princípe denníku s najväčším počtom výhier na poslednej Novinárskej cene stojí za to. Podľa riaditeľa vydavateľstva N Press Lukáša Filu spoločnosť polarizujú hlavne nenávistné prejavy. Denník sa podľa jeho slov pokúšal hľadať formu, ako im čeliť.
Čo hovoria ostatní
Komentátor pre portál Aktuality.sk Dag Daniš považuje kampaň Grammar Nazis proti náckom za nešťastnú a škodlivú. "Kreatívci" zjavne nedomysleli dôsledky. „Predpokladám, že to možno mysleli dobre - chceli akože vtipným spôsobom ukázať, že "náckovia", ktorí sa považujú za "správnych Slovákov", si nerozumejú so slovenským jazykom. A Slovensku a slovenčine robia hanbu.“ V skutočnosti však kampaň podľa Daniša vyznieva celkom inak - ako inkvizičná kampaň elitárov a strážcov politickej korektnosti proti skupine ľudí a čitateľov, ktorí prejavujú "nekorektné" názory a navyše s gramatickými chybami.
V kampani majú byť označení za náckov plus za ľudí nižšej kategórie, ktorí neovládajú jazyk. „Je to nízke a hlúpe. Verejne, kampaňovo urážať ľudí, vysmievať sa im, ponižovať ich je úbohé a nezrelé,“ myslí si Daniš. Sám verí, že s "náckami" sa dá bojovať celkom jednoducho, najmä upozorňovaním na vecné chyby v ich dogmách či argumentoch. A v boji proti nim určite nepomôže stupňovať vo verejnej diskusii urážky, výsmech a sociálne vylúčenie,“ hovorí Daniš. Šéfredaktor Týždňa Štefan Hríb iniciatívu Denníka N naopak víta. Lynčujú podľa neho predsa vždy extrémisti, nie tí, ktorí na nich upozornia.
Podľa Nory Sliškovej, ktorá vedie denník Pravda, je v prvom rade normálne, že nenávistné a extrémistické príspevky sa pod článkami vymažú. Zbierať ich zo sociálnych sietí a hľadať gramatické chyby je to najmenej podstatné. „Kampaň považujem za hrubú chybu,“ hovorí komentátor Hospodárskych novín Peter Tkačenko. Kritický denník by podľa neho nemal svojich čitateľov vyzývať, aby namiesto vecnej argumentácie pristúpili na osobné útoky ad hominem – lebo atak gramatikou ničím iným v jadre nie je.
Podľa Tkačenka je naším nepriateľom nenávisť a zloba, nie ich jazyková podoba. „Cieľom bolo, myslím, zosmiešniť ľudí s extrémistickými názormi, čo azda by bolo bohumilé, keby sa to nesústreďovalo na gramatiku a keby taká aktivita vyšla zospodu, akosi sama od seba. V tomto zmysle je výborný projekt facebookovej stránky Naše Slovensko, ktorá paroduje konanie ĽSNS. Takto budú mať konšpirátori a extrémisti pocit, že sa na nich mediálne útočí pre "nepohodlné" názory."
Podľa šéfredaktorky Hospodárskych novín Marcely Šimkovej je ťažké určiť, či ide o konkrétnu aktívnu iniciatívu alebo vtipnú interakciu s čitateľmi. Je to podľa nej o to zložitejšie, že sa iniciatíva spája s extrémistami. „Aký má byť z toho výstup neviem povedať, keďže za touto iniciatívou nestojím. V prípade spoločenského dosahu sa dá len predpokladať, že výsledkom má byť možno zosmiešnenie či upozornenie na istú výbavu ľudí, podporujúcich extrémizmus. Ak ide o výzvu, ktorá má slúžiť ako podklad pre novinársky text, tak tomu rozumiem. Ak ide o nejakú spoločenskú aktivitu, nie som si istá, či jej iniciátorom by malo byť konkrétne médium,“ hovorí Šimková.
Shootyho nálepky
„Kampaň proti náckom“ prišla presne rok po tom, čo Denník N pripravil špeciálne nálepky so Shootyho karikatúrami. Tie zobrazovali premiéra Roberta Fica s názvami „Chyťte zlodeja!“ či „Peniaze som zohnal vlastnou hlavou.“ Predseda vlády kroky denníka nazval otvorenou volebnou kampaňou a médium sa rozhodol „potrestať.“ Najprv Denníku N zrušil akreditáciu na služobnú cestu pri príležitosti osláv 70. výročia ukončenia Druhej svetovej vojny, neskôr prestal on i ministri vtedajšej vlády s denníkom komunikovať. Vydavateľstvo N Press sa následne za protizákonný postup, ktorý vyvolalo, obrátilo na Tlačovú radu.
„Mne osobne neprekáža, ak sú tu okrem klasických médií, ktoré sa vyhýbajú konfliktu záujmov a zaujatosti, aj politicky angažované médiá,“ hovorí komentátor Dag Daniš. V takom prípade je však podľa neho správne, ak to otvorene priznávajú a nezakrývajú podobne, ako to robí tyždenník Týždeň. Vedenie redakcie Týždňa sa podľa Daniša netají tým, že im ide o politicky angažovanú žurnalistiku. „Pokiaľ ide o Denník N, myslím si, že tam túto otázku ešte nemajú zodpovedanú a uzavretú,“ vyhlásil Daniš.
Podľa šéfredaktora Týždňa Štefana Hríba chýba v našom prostredí skôr dobre vyargumentovaný názor práve v médiách. Sú podľa neho primálo, nie priveľa angažované. Politické strany dnes už názory veľmi nemajú, podľa Hríba tak názorovo silné noviny zachraňujú verejnú diskusiu.
Komentátor Hospodárskych novín Peter Tkačenko si prejavenie politického názoru a ekonomickú orientáciu od novín vyložene žiada. „Nemyslím tým však obľúbenú politickú stranu, ale hodnoty a myšlienky, za ktorými noviny stoja. Čitateľ má právo vedieť, s kým má do činenia. Noviny nie sú agentúrne spravodajstvo, nemajú byť bez vône a zápachu.“ Ak sa pýtame na konkrétnu mieru verejného angažovania médií, receptu na správnu mieru podľa Tkačenka niet. Niektoré noviny pred voľbami podľa neho zaujmú stanovisko a povedia, komu to odporúčajú hodiť, niektoré cudne mlčia a svoje rady zašifrujú medzi riadky. „V každom prípade, "no go" zóna je kampaňovité formulovanie politických postojov, to je priestor, kde média nemajú čo robiť, lebo už sa menia na politickú silu, ktorou byť nemajú. Áno, mám na mysli napríklad nálepkovú kampaň Denníka N,“ hovorí Tkačenko.
Názor média v oblasti pravicové – ľavicové je podľa šéfredaktorky Hospodárskych novín bežný jav. „Dokonca je z môjho pohľadu dobré, ak majú médiá čitateľné postoje,“ hovorí Šimková. Čo sa týka angažovanosti, je poľa nej potrebné sa v prvom rade zamyslieť, čo je poslaním médií. Angažovanosť je výsada mimo politikov napríklad tretieho sektora, nie médií. Médiá by sa určite mali snažiť odkryť pravdu, ako sa veci vo verejnom živote či spoločenskom dianí reálne majú, vyvíjajú a podobne. Podľa Šimkovej však už nie je ich úlohou proaktívne vstupovať do dania, teda podnikať konkrétne kampane. Na to slúži tretí sektor.
Aká bude dohra
Denník N zozbierané gramatické zlyhania extrémistov zatiaľ nezverejnil. Na otázku, či a kedy bude výstup publikovaný riaditeľ vydavateľstva N Press Lukáš Fila neodpovedal. Všetko nasvedčuje tomu, že denník od svojej poslednej kampane Grammar Nazis proti Náckom potichu upustil. Vzhľadom na prevažujúce kritické hlasy nie len z mediálneho prostredia a možný záver, do ktorého mohlo angažovanie sa denníka vyústiť, by to napokon bolo dobré rozhodnutie.