Čo má spoločné Donald Trump, Boris Johnson a Boris Kollár? Všetkým trom nahráva trend, ktorý v súčasnosti modeluje verejnú diskusiu: fakty sú nudné. Mnohí politici dnes dokážu verejne hlásať polopravdy – či úplne nepodložené tvrdenia – a získavať za ne potlesk. Spoluvytvárajú hystériu, v ktorej je „vlastná pravda“ viac ako overiteľný fakt. A živnú pôdu pre nich tvorí práve sociálna sieť.
Pravda? Nech zvážia čitatelia
„Ak „fakty nefungujú“, voliči nedôverujú médiám a každý verí len vo svoju vlastnú „pravdu“, môžu byť následky, ako sme práve videli, devastujúce,“ píše šéfredaktorka Guardian Katharine Vinerová v článku Ako technológie zničili pravdu. Vinerová poukazuje na zlyhanie verejnej diskusie, ktorá sprevádzala britské referendum o vystúpení z únie či pobúrenie, ktoré mal David Cameron spôsobiť ešte ako študent.
Zatiaľ čo následky prvej záležitosti sa postupne odkrývajú, tá druhá zostáva naďalej veselá. A nepravdivá. Šlo o škandál, v ktorom mal dnes už bývalý premiér ešte na Oxforde vkladať svoje prirodzenie do tlamy mŕtveho prasaťa. V rámci niekoľkých minút sa správa denníka Daily Mail rozniesla do celého sveta a k zábave sa verejne pripojili aj niektorí vysokí politici.
Až neskôr sa ukázalo, že novinárka Daily Mail Isabel Oakeshottová nemá historku ako podložiť dôkazmi. Na otázku, či by nemala ctiť princípy novinárskej zodpovednosti voči pravde, Oakshottová odpovedala: „Je na ľuďoch, aby sa rozhodli, či príbehu dajú kredibilitu, alebo nie.“ Podľa šéfredaktorky Guradianu sa zdá, že od novinárov sa už nevyžaduje, aby verili príbehom, ktoré sami píšu, a už vôbec nie, aby hľadali dôkazy o ich pravdivosti. Namiesto toho je na čitateľovi, ktorý ani nepozná zdroj novinárkinej historky, aby sa rozhodol, čomu má veriť. „Ale na základe čoho? Intuície, nálady?“ pýta sa Vinerová a vzápätí dodáva: „Záleží dnes ešte vôbec na pravde?“
Pohodlie názorových bublín
Problém však nie je len v novinároch a stúpajúcej nedôvere v tradičné médiá, ale i vo fungovaní gigantov, akými sú Google a Facebook. Oba obmedzujú životný priestor vydavateľov, ktorí začínajú byť voči nim bezmocní. Práve posledná úprava algoritmu na najväčšej sociálnej sieti mala vyjsť v ústrety záujmom a potrebám používateľa. Jej efekt však namiesto toho vyústil do vytvárania komôr, ktoré širší pohľad na svet jasne zužujú. A to je kľúčové.
Filter, ktorý Facebook nastavil, totiž nahráva šíreniu dezinformácií či otvorených lží. Uzatvára používateľa do komfortnej zóny, v ktorej sa síce cíti dobre, no chýba mu pohľad z inej strany. Izolácia vedie čitateľov do komunít rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí si pre zhodu prestávajú byť vzájomnou intelektuálnou výzvou. Aj preto sa dnes darí mýtom viac než faktom.
Výzva pre všetkých
„Vzhľadom na to, že Facebook sám seba nevníma predovšetkým ako spravodajskú spoločnosť, zdá sa, že chce, aby sme od neho prestali očakávať, že tak bude konať,“ tvrdí Katharine Vinerová. „To, či by sme to od neho očakávať napriek tomu mali, je už zložitejšia záležitosť.“ Sama Vinerová je pritom Googlu i Facebooku do istej miery vďačná, lebo vydavateľom, vrátane Guardianu, pomohli. Konečný výsledok však nemusí nutne znamenať výnos.
V diskurze, ktorý napomáha nepravdám, sa podobne ocitajú aj značky. Tie výberom stránok, na ktoré umiestnia svoju inzerciu, môžu priamo či nepriamo nepravdivý obsah ďalej podporovať. Na Slovensku tento problém rieši iniciatíva Konšpirátori.sk. Pod dohľadom komisie vytvára zoznam webov, ktoré považuje za problémové. V súčasnosti označila viac ako 70 stránok a ich počet stúpa.
„Sociálne médiá sa stali ohromne silné v určovaní obsahu, ktorý čítame, ako i toho, či vydavatelia zarábajú nejaké peniaze,“ zdôrazňuje Vinerová, podľa ktorej bola myšlienka otvoreného webu nahradená. Vystriedali ju platformy a vydavatelia, ktorí sa netaja motiváciou maximalizovať čas, aký ľudia trávia na ich stránkach.
Viac času logicky značí i viac peňazí, a tak hľadajú cesty, ako používateľom v odchode zabrániť. A načo by aj čitatelia, ktorí sú stále menej konfrontovaní, pohodlnosť vlastnej bubliny opúšťali? Slovami šéfredaktorky Guardianu: „Inovatína žurnalistika dnes potrebuje nový obchodný model.“