Bývalý slovenský prezident Michal Kováč zomrel v stredu večer krátko pred 20-tou hodinou vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. "Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť, napriek našej snahe sa nám ho už nepodarilo zachrániť," povedal Ivan Netík, riaditeľ Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra. V nemocnici bol bývalý prezident hospitalizovaný už niekoľko dní.
Televízie zareagovali ešte v ten večer. Verejnoprávna RTVS informáciu oznámila najskôr textovou informáciou na svojej hlavnej stanici - Jednotke. Divákov zároveň informovala, že viac sa diváci dozvedia v relácii Správy a komentáre na Dvojke. Spravodajskú reláciu na Dvojke otvorila hlavnou správou o úmrtí Michala Kováča. Okrem životopisu prvého prezidenta Slovenska doplnila informáciu aj archívnymi zábermi z inaugurácie, dôležitými momentmi počas jeho pôsobenia vo funkcii, ako aj reakciami dôležitých politických predstaviteľov. Do relácie prijal pozvanie aj bývalý minister medzinárodných vzťahov SR v rokov 1991-1992 Pavol Demeš, ktorý si na osobnosť Michala Kováča zaspomínal v rozhovore s moderátorkou. Po skončení spravodajskej relácie nasledovala archívna relácia GEN.sk - venovaná prvému prezidentovi.
Televízia Markíza prerušila svoje vysielanie mimoriadnymi Televíznymi novinami. V tých, okrem informácie o úmrtí Michala Kováča, priniesla divákom aj telefonické reakcie bývalého prezidenta Rudolfa Schustera a bývalej premiérky Ivety Radičovej. Na polnoc pripravila ďalšie mimoriadne Televízne noviny, súčasťou ktorých bol napríklad rozhovor a reakcia súčasného prezidenta Andreja Kisku.
Na spravodajskú stanicu poskromne zareagovala stanica TA3. Tá informovala divákov najskôr textovou správou. Krátko po pol desiatej večer priniesla Správy TA3, ktoré otvorila informáciou o Michalovi Kováčovi. Správu doplnilo vyjadrenie Petara Lazarova, hovorcu ministerstva vnútra SR. Následne nasledovali ďalšie správy a po skončení relácie Správy TA3 televízia pokračovala vo svojom vysielaní ďalej. V Žurnáli TA3 sa k správe vrátila.
Komerčná televízia JOJ o úmrtí bývalého prezidenta SR neinformovala vôbec.
O Michalovi Kováčovi:
Michal Kováč bol prvým prezidentom samostatného Slovenska po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1993. Do prezidentského úradu bol zvolený 15. februára 1993 ako kandidát Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a zotrval v ňom do 2. marca 1998. Po zvolení vo februári 1993 ale Kováča mnohí pozorovatelia považovali za málo výraznú osobnosť, ktorá nedokáže naplniť predstavy nadstraníckeho prezidenta a odolať tlaku materského hnutia.
Kováč po zvolení za prezidenta pozastavil svoje členstvo v HZDS a jeho funkčné obdobie v kresle hlavy štátu poznamenali časté názorové strety s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Rozpory medzi oboma mužmi sa vyhrotili, keď Kováč na jar v roku 1993 odmietol menovať Mečiarovho spojenca Ivana Lexu šéfom Slovenskej informačnej služby (SIS). Kováčove dni v prezidentskom kresle neskôr odpočítavala elektronická tabuľa na budove oproti jeho sídlu, ktorú tam zrejme nainštalovali jeho oponenti.
Kováčove zápasy s vládnou koalíciou, najostrejšie vyhrotené v až "príliš osobnom" spore s bývalým spolupracovníkom a neskorším úhlavným nepriateľom - premiérom Mečiarom - veľakrát doslova brali dych zahraničným diplomatickým kruhom.
Kováč sa dočkal tiež únosu vlastného syna, mnohých pokusov o diskreditáciu svojej osoby i rodiny a dokonca i neústavných pokusov vysloviť mu nedôveru. Mečiarovi ale nakoniec pripravil prvú vnútropolitickú prehru - nesplnil mu sen o svojej abdikácii pred ukončením volebného obdobia.
Cesta do vysokej politiky
Michal Kováč sa narodil v roku 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Pôsobil na rôznych postoch v Štátnej banke Československej a krátko aj v londýnskej pobočke Živnobanky. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. V 80-tych rokoch bol vedeckovýskumným pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho plánovania.
Do vysokej politiky vstúpil v decembri 1989, keď bol menovaný ministrom financií slovenskej vlády, funkciu vykonával do mája 1991. Od júna 1992 do decembra toho roku bol predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR.
Kauza únosu
Známa je kauza únosu jedného z exprezidentových dvoch synov, Michala Kováča mladšieho, v roku 1995, z ktorého bola podozrivá SIS. Podľa vtedajších informácií publikovaných v médiách bol únos údajne zorganizovaný tajnou službou s cieľom prinútiť prezidenta Kováča odstúpiť. O 17 rokov neskôr, v novembri 2012, ale potvrdil slovenský ústavný súd verdikt, podľa ktorého sa exprezident Kováč mal bývalému šéfovi SIS Ivanovi Lexovi ospravedlniť za to, že ho obvinil z únosu svojho syna a zaplatiť mu odškodné.
Z vysokej politiky sa Michal Kováč stiahol v roku 1999, kedy odstúpil z voľby hlavy štátu. V posledných rokoch svojho života bojoval so syndrómom Parkinsonovej choroby.
V roku 2000 mu jeho nástupca v prezidentskom kresle Rudolf Schuster udelil rád Ľudovíta Štúra I. triedy.